Namydlene, vyfintene picky, akokeby vystrihnute z cosmopolitanu maju svojich namydlenych playboys, ktori radi travia upravami pred zrkadlom takmer rovnaku dobu. Dennodenne ich vidavam. Uz su vsade. Ako keby mali niekde hniezdo v ktorom sa rozmnozuju a moria svojimi 'duchaplnymi' existenciami nase ulice.
Su krasni, sarmantni, vyvonani, vlasy ostrihane podla najnovsieho looku a nagelovane najdrahsim wella for men gelom, vyzeraju vzdy tip top.
Kam sa ja na nich hrabem? Krasy som vela nepobral, teda usudzujem podla toho co rano po prepitej noci vidim v zrkadle. Sarmantny som asi moc neni, kedze som si par faciek od zien uz vysluzil. Nevoniam, zbytocne drahy prepych. A tip top nevyzeram nikdy, akoby som aj mohol v tych spinavych monterkach?
Ano, som opravar. Opravujem pracky. Chcel som sa dat na opravu televizorov, ale na jemnu techniku nie som a este kvoli tomu, vacsina ludi ma novsie bedne, aby sa nemuseli stresovat, ze nahodou pridu o svoj 284. diel telenovely, ked im budem opravovat telkac. Pracky sa aj tak kazia castejsie, takze prace je dostatok.
Dnes poobede som siel na, asi tretu, sichtu. Unaveny, smrdel som, moje monterky boli mastne, ale aj tak budili dojem uniformy doleziteho muza, ktori vam vzdy poda ruku, ked potrebujete spravit pracku.
Stojim pri dverach a zvonim na zvonec s cedulou MuDr. Hrivcak Lubomir.
Dlho nic.
Otvoria sa dvere a v nich stoji prirodzene pekna zena okolo 35ky. Ma kratke fialove sortky a zelene tricko. Prsia trojky, zdurene bradavky velke ako stamprliky.
Vojdem dnu, zavedie ma k pracke, kde ma uprene pozoruje pri praci a vypytuje sa ma na same hlupe otazky.
Neviem preco to na mna nevybali hned, ze si to chce so mno tvrdo rozdat.
Po chvili jej dalsich vzduchoprazdnych otazok sa postavim, schmatnem ju za siju a bez akehokolvek zavahania perem jazyk do otvoru z ktoreho este pred chvilou vychadzala zbytocna skumava otazka "pan opravar, bude to este dobre?".
Capnem ju za polky, nadvihnem a vysadim na pracku. Zacnem si rozopinat poklopec na monterkach a vytahujem vtaka.
Po mojej otazke "chces osukat malicka?" sa jej v nemej grimase zraci udiv. Predsa ma hadam aj o viac ako desat rokov viac ako ja.
Zacne si rychlo ztahovat sortky ovplyvajuce skaredou fialovou farbou.
Potom to pride. Snazi sa, je dobra. Ruci ako jelen. Oci sa jej pretacaju a tvar krivi grimasa, nezainteresovanemu by sa zdalo, ze ju zabijam. Tak to ma byt, ma rada sukania.
Asi po desiatich minutach je po vsetkom, neviem preco jej z ust tece slina, asi ma taky blby zvyk.
Do husteho ticha zahlasim "mas co si chcela, nechaj to dokoncit", odvratim zrak a raznym pohybom si zapnem poklopec.
Ako sa zohybam pre srobovak pocujem ako si natahuje sortky.
Odchadza.
Konecne nemusim pocuvat tie otrepane dookola sa opakujuce otazky...