Simon Reynolds: Energy Flash. A journey through rave music and dance culture.



Príbeh sa začína v lete 1985, kedy pár angličanov na Ibize objavuje čaro baleárskeho zvuku, a snaží sa ho importovať do Londýna. Darí sa im to o dva roky neskôr, kedy si spolu s doskami prinesú aj množstvo extázy. A vzniká hnutie, ktoré otriaslo viktoriánskou morálkou thatcherovsko-majorovským režimom otupenej spoločnosti.
Hudobná inšpirácia z Ameriky, lacné samplery a drum machines, a hlavne extáza. Tá upokojuje aj futbalových výtržníkov a stiera triedne rozdiely v hádam najviac stratifikovanej spoločnosti v Európe. Do klubov sa chodí opäť za hudbou a hlavne tancom , a nie sa len opíjať, baliť dievčatá a ukazovať v dobrej spoločnosti. Extáza v tomto kontexte vyznieva doslova ako spasenie prehnitej anglickej spoločnosti prelomu 80´s a 90´s. A nie len jedna, ale aspoň 5-6 za noc :)
A vypuklo celonárodné šialenstvo: ilegálne rave parties pod holým nebom, warehouse parties v Londýne, Madchester, až po postupný úpadok scény ktorý vyvrcholil Criminal Justice Actom z roku 1994.
Simon Reynolds nezabúda ani na dianie na opačnom konci Atlantiku, Beneluxe či v Berlíne, ale gro je venované hardcore kontinuu v UK, tak.
Mení sa scéna, mení sa hudba, menia sa drogy. Jungle, pirátske rádiá, experimentálna elektronika, 2 step, garage, bass, až do tej najsúčasnejšej súčasnosti. Tretie revidované vydanie pokrýva naozaj všetky mená a odbočky hodné spomenutia. Aspoň viem, že takúto knihu už netreba písať. Správny fanúšik by mal väčšinu príbehov a mien poznať, pridanú hodnotu Energy flash dodávajú rozhovory s hlavnými aktérmi, a hlavne hlboké pochopenie problematiky. Mňa osobne uchvátili zistenia ako sa mení nazeranie na spotenie sa na parkete v rave a jungle kultúre, či úsmevy a pozeranie sa po ľuďoch, tamže. A tiež kapitola o rave kultúre ako o spirituálnej revolúcii, čiže o kulte extázy.
Zatiaľ som tento 700 stranový monster iba 2x zbežne prebehol, ale cítim sa akoby som to celé niekedy zažil. Ďakujem, Ach! :)