Zacalo sa stmievat. vsetko pochopil ked jej telo bolo coraz
viac videlne akoby vystupovala z hustej hmly. Vzdy ked prisiel
na to miesto bolo tu citit len jej pritomnost a jej nekonecnu
krasu. Prvyktrat tu zabludil ked sa doma nudil, a nebavilo ho
ani zapnut internet a chatovat, ani na kyberiu ho to nejako
nelakalo, tak sa siel poprechadzat. zasiel do lesa. Lesa o
ktorom si myslel ze ho pozna krizom krazom. Ale predsa tam
nasiel jedno jazierko ktore predtym nikdy nevidel. vtedy ked
tam dorazil bol uz dost unaveny tak si lahol na luku a hoci to
povodne nemal v plane, zaspal. prebudil sa na zvlastny pocit v
srdci. Pocit ktory este nikdy nezazil. bolo to akoby sa dival
na svet z vysky, vnimal jeho krasu, jeho pulzujuci zivot, jeho
mudrost. Ked sa v tme posadil zbadal pred sebov dievcinu.
Krasnu dievcinu, aku este nikdy nevidel. mala na sebe biele
dlhe saty, ktore sa zdali byt volne, ale ked sa pohla nespadli.
Drzali akoby boli jej telom. Sedel, nevedel co povedat, usmial
sa na nu. Vratila jeho usmev. Vitaj na mojej luke - povedala
mu. Dlho mlcal, odpovedal jej otazkov - ahoj, kto si? chodievam
casto do lesa a myslel som ze tu poznam vsetko, ale tuto luku a
jazierko nepoznam.

TO BE Continued