#patiné, #nostalgia

Bol som v dvoch školách. Najprv pracovne v jednej učňovke. Zanechala vo mne veľmi príjemný dojem, tamtá učňovská mládež vôbec nie je taká ako sa o nej rozpráva.
A potom u nás na základke. Decká mali vianočné trhy a predávali svoje výtvory. Film Šmejdi mnou toľko nezamával ako to čo som tam videl. V jeden moment sa mi nahrnuli slzy dojatia nad toľkou nevinnosťou a nadšením z toho čo robia.
Nie som pedofil, infantil, a ani biologické potreby nepociťujem. Toto je nadšenie detstvom a mladosťou. Mládí být krásny, chtěl bych to ještě jednou zažít,her gott!

Nie infantil? Mno, občas sa čudujem ako mi mohli dať občiansky. Po dvoch mesiacoch hry na dospelého prehlasujem, že som teda očakával lepšie pocity. Zdá sa mi že vlastne nič poriadne neviem. Dal by som si ešte raz takéto štyri roky. Alebo sa vrátil do Londýna. Alebo niekam, sám a bezstarostný.
Zase som kdesi čítal že najlepšie roky života sú za mnou. To hádam nie. Najlepšie roky sú predsa teraz, a stále.