dnes brutalita.
rano mi bolo treba extremne srat, lebo sa mi nedalo vecer. nespal som doma, cize nemohol som srat hned po zobudeni. co vsak bolo najhorsie, ze som sa bal aj vymocit, pretoze ak by som povolil prostatu, tak by sa to zo mna asi vsetko vysypalo.
fun fact: prostata a zvierac budu na seba s najvacsou pravdepodobnostou napojene a uvolnenie jedneho sposobi povolenie druheho (ked serem tak sa aj z hlbin duse vymocim, pretoze dochadza k uplnemu uvolneniu v oblasti genitalii).
tak som to teda zdrzavial, co bol zo zaciatku dost brutal, ale postupom casu sa mi to nejako zahniezdilo v tom bruchu a prestalo to robit povestny "knocking on heavens door".
ked som prisiel domov, okamzite som isiel toho demona vypustit a myslel som si, ze sa to nikdy nezastavi. sranie bolo kontinualne po dobu, ktora mi prisla ako hodiny, ba az dni. nieco ako sracka, ale hovno bolo solidne a jednotlive davky mali dlzku mensieho priemeru. strasne ma potom bolela rit, tak som si ju osprchoval tepluckou vodou a umyl aromaterapeutickym gelikom. potom som si lahol do postele a zaujal fetus polohu. ako v mojej riti doznieval stres z tohto brutalneho porodu, nasledovala okamzita ulava nie len v oblasti konecnika, ale aj vnutornosti a ja som sa citil ako majster sveta. potom som uz len zral a zaplnal to mesto duchov, ktore mi po tejto ociste ostalo v traviacom trakte.
nie som zberac hovien, davam to von vzdy, ked citim potrebu. ale toto vo mne zanechalo nadherny pocit, ktory stal za vsetky tie ranajsie strasti.