Mna ovela viac zaujali tie dreva jebajuce sa dole riekou.
Voci konom mam automaticky anti-kitsch odpor. Aj v poslednom Prezidentovi som to citil. No hate!
(Je to vlastne post-traumaticky syndrom z Muza co Sadil stromy, kde mi behajuci kon prekazil svojou gycovitostou moje (gycove) vychutnavanie sceny.)

Ale najzaujimavejsia je cela ta forma toho filmu.
Onehda sme sa bavili s Misom ze ten akoze-analog style/fetish poslednych rokov (ci uz dekady?) je vtipny v tom, ze vela mladych ludi/deti/dorastu si vlastne nepameta ten efekt, alebo len velmi matne. A teda dostavaju len spracovanu estetiku. Deti 'neo' predpony.

A rovnako u toho dokumentu som vlastne prvy raz videl to, o com su cely Boards of Canada. Teda aspon nazvom, ktory AFAIK odkazuje na nejaky Kanadsky dokumentaristicky ustav.