dreveny stupienok schovavame ako prvy, lebo s drevenym stupienkom si okrem napustenia vody zapne varnu dosku, trieska s mikrovlnkou, hra sa s riadom v dreze (ponizene priznavam, ze mam v dreze spinavy riad), pripadne si ho presunie do obyvacky, ktora je spojena s kuchynou, tam sa mi nabura do policiek s mojimi handmade materialmi a vercajkom, ktoreho je tolko, ze to uz nie je kam dat vyssie.
problem trochu je, ze byvame v prenajatom dome, domaci nemaju deti, takze ani sajnu o tom, co tie priestory musia zniest, takze prisposobit detom ho ide len do istej miery. robime, co mozeme, ale tie decka nas vzdy nakoniec prestia. na druhej strane ma to tesi, lebo vidno, ako sa vyvijaju, ako sa snazia byt samostatne, ako funguje surodenecka sudrznost, ked treba vyviest neplechu, uplne timova praca :)), potom si mierne vydychnem, ked ho v skolke v satni porovnam s nesamostatnymi detmi, ktore absolutne nespolupracuju, ked ich mamicky nervozne obliekaju a lamentuju, ako sa zase zaspinili.
a aj ten dvojrocny je dost sikovny, opakuje po starsom. akurat mi vzdy napadne, ze preco deti ziskaju nejaky skill este predtym, ako s tym vedia aj rozumne nalozit :D