Vsetko bolo suche, vyprahnute..prazdne..bez pocitov,bez farieb a bez mesacnej duhy..miestami sa zdalo ze tu nikto nezije ale v noci z piesku a zeme vychadzali male postavicky...male travnate organizmy..so smutnymi zltymi tvarami...kazdu noc cakali a dufali ze uz skoro vyjde mesiac a ze po mesacnom dazdi opat uvidia duhu..cakali roky, mesiace..velakrat sa im stalo ze ich uprimna tuzba po duhe zlakala otvorit ocka,pozriet sa hore..ale vzapeti sklamania oslepli..zmysel zivota sa im coraz viac vzdaloval..kazdym dnom to bolo zle..horsie..az jeden den natrvalo zavreli svoje ocka, lahli si medzi korienky a zaspali..ich sny boli prazdne a vsetko okolo nich pustlo..az prisla noc kedy sa nahle prebudilli..vysli zo zeme a pozreli sa hore..padali na nich male tekute trojuholniky..mesiac ich opat zacal milovat..a okolim opat vibroval radostny sum zltych travnatych organizmov..kricali,smiali sa,tancovali,bozkavali a milovali..no ked uvideli duhu..stichli,chytili sa za svoje male korienky...a spokojne sa objali.