potknut sa o vlastnu hlavu.spravit kotrmelec.dalshi.postavit sa.neobzerat sa viac co za tym vshetko ostalo.vyrit do piesku srdce,a pockat na priliv kym ho splachne.pozerat sa na to neustale dokola.obavam sa,ze pocuvat stale to iste iba z inych ust ma obera.o mna/energiu/zivot/dat niekomu novemu.eshte vladzem.pomale,vsugerovane pohyby zvächsheneho srdca sa zrychluju.nehybne sa divam do zrkadla.vravim jej.s chlapcami uz nechodim a dievcata su pre mna prilish sväte na to aby som sa ich dotkla viac ako by chceli.vshetko je aj tak iba prashok.iba instantne.umele.aromy.usmevy.latky.ma/nas obklopuju vshade.a ja/my sme toho sucastou.prijemne mrazi pomyslenie na koniec zaciatku,ked lizem krvavy kopcek zmrzliny.taku jasnu som nikdy nelizala.chuti mi.a znamena to viac ako to.ze som bola pijavicou.
na perach.
zakusnute.
druhe pery.
cervena.
tecie mi po lici slza.smejem sa.lebo ushi mi shtekli tvoj jazyk/////////uz nie.vidim to tak.a preto by som bola radshej slepa viac ako ty.kusok romantiky co ostal po poslednom raze.zoshkrabala som na lopatku a hodila do pece.aby bolo teplejshie.
vshetko treba vyuzit.ludia sa uz nevedia mat nezishtne radi.ani my.