Moderná spoločnosť vymyslela romantickú lásku ako obal na sexuálny reproduktívny vzťah. Monogamia postupne na západe prevážila, ale len krátky čas sa považuje láska medzi dvoma partnermi za dôvod na reprodukciu, teda donedávna na manželstvo. Už netreba vstupovať do manželstva, mať deti, ostala iba láska. Aké dojemné.

Čo vieme o romantickej láske?

Je to iba sexuálna príťažlivosť, ktorej dávame takúto nálepku?
Od romantickej lásky sa očakáva, že bude niekam smerovať. Skúste zotrvať vo vzťahu, v ktorom sa iba ľúbite. V romantických komédiách vidíte výsek života, v ktorom pár zažíva vášeň na začiatku. Už neukáže, čo sa stane potom, ako Leo prežije plavbu Titanicom. Našli ste sa obaja, užívate si, ale už ste spolu príliš dlho a nič sa nedeje. Ak patríte k tej šťastnej vzorke, ktorú spoločnosť vyhodnocuje ako atraktívnu, točia sa okolo vás záujemcovia. Kamarátske vzťahy sú potenciálne sexuálne vzťahy. Jedno zaváhanie a je koniec. Šokovaný partner, ktorý sa nechcel rozísť nechápe, ako sa mohol druhý partner hneď ocitnúť v inom vzťahu. Kamarát na čakačke dostal zelenú a biologické hodiny tikajú.
Na romantickej láske je úžasné ako ju zamilovaní prežívajú. Nič nie je dôležitejšie ako druhá osoba v čase zamilovanosti. Sme tak emocionálne primitívni, že po rozchode osobu, s ktorou prežívame najviac intimity na svete často vyčiarkneme zo života. Táto stratégia má zrejme zaručiť lepšie šance v ďalších zväzkoch. Málokto chce počuť o bývalých.

Spoločnosť podporuje primitívnu romantickú lásku, podporuje prvý krátky výsek vzťahu zvaný vášeň. Je to mainstream v médiách, reklame, umení. Priamym dôsledkom tejto podpory je zánik dlhodobých a hlbokých vzťahov, ktoré ju postrádajú. Vášeň čoraz menej stihnú nahradiť deti či zahatať manželstvo. Nárast nemanželských vzťahov a znižovanie plodnosti nám ukazuje, že nám to vyhovuje. Oslobodili sme sa od povinnosti reprodukcie. Evolúcia v nás nemusí nevyhnutne znamenať prežitie druhu.

Sme preniknutí túžbou byť zamilovaní. A pod touto túžbou horíme a zlyhávame. Chceme niečo nestabilné premeniť na stabilitu. A preto sme nešťastní. Túžime po nedosiahnuteľných veciach. Možno sa časom stane žiadanou polymonogamia. Veľa monogamných zväzkov v živote za sebou. Kým sa jeden nevyčerpá. Časom možno už nebude rozchod peklo na zemi pre tých, ktorí ho nechcú, lebo svoju lásku ešte nevypálili. Stále však trvá láska na veky, ale ako smiešne ju podliezame. Emotívne absolútno a hľadanie tých pravých, sú po ohliadnutí späť smiešne v porovnaní s prežitým.

Vyslovím tézu, ktorú tak necítim, ale racionálne mi sedí:

Život by bol lepší bez romantickej lásky.

Aj tak si to nemyslím. Len sú chvíle, keď je romantická láska megafail a za tú bolesť to nestojí.