stena betonu sa tiahne do vysky nad svratkou v udoli sa skriabem s bajkom na ramene do schodov v polosere po zapade slnka tu nieje ani dusa len zabijak s nozom a plastovym sackom na moje rozstvrtene zvysky hodene do vody osamely plastovy sacok vznasajuci sa v uplnej tichosti a hucani priehrady je atmosfera uplneho scudzenia a osamelosti a prazdna

na vrchole sa odhali seda hladina nadrze odraza chladne modre tony oktobrovej oblohy po zapade slnka za kopcom na druhej strane spoza siluet stromov vychadza obrovsky mesiac

otacam hlavou aby som zazil oba momenty sacok dopadajuci na tichu hladinu mesiac vychadzajuci nad nocnym brnom po zapade slnka sa zpod hladiny vynori tmavy riasami orasteny pancier Prigla demona brnenskych vod povie Ahoj Peťko zozerie sacok a zmizne v hlbinach

potom sa vsetko rozfazuje a rozmaze tiene sa predlzuju v zrychlenom zabere cas tak pomaly sa skondenzuje do par obrazov lesknucich sa crepin na ktorych stoji blondyna s lookom vampa s perami od cerveneho vina na stole lezi porcelanova balerina z ran po odtrhnutej hlave a koncatinach jej vyrastaju zamrznute vybuchy cervenych plastovych kvetov