Pozor, rodinná nostalgia. Bol som na koncete ZUŠ Daliborovo námestie. Áno, to je v Petržalke, jedna z tých málo častí ktorá odolala budovateľskému ošiaľu. ZUŠka sa nachádza priamo naproti funkcionalistickému baťovskému kostolu od architekta Karafíka z 30.tych rokov. Komplex dotvára ešte legendárna krčma Lipa, kedysi aj so samoobsluhou. Veď čo potrebuje správna obec? Kostol, krčmu a potraviny. Boli časy kedy to bola jediná samoobsluha široko ďaleko, a krčma tiež. V tých časoch na celé veľké sídlisko pripadala jedna telefónna búdka na ktorú sa čakalo v dlhočiznom rade.
V tých časoch sa asi aj viac pilo a poflakovalo. Vždy keď ma poslala mama na nákup, tak som sa bál že stretnem miestneho opilca Joža Nagya, ktorý nakoniec vraj kdesi zaspal na lavičke a už sa nezobudil. Dnes už takých podivínov stretnete ťažko.
A Chodníkom Priateľstva sa ďalej dostaneme ku zdravotnému stredisku a základke na Záporožskej.
Ale vráťme sa späť na koncert. ZUŠka má dôstojné priestory, koncertnú sálu s pôvodným organom. Čo som sa tam kedysi nachodil! Brat so sestrou totiž hrali na akordeóny, a ja ako správny brat som musel navštíviť každý ich koncert. Prečo akordeón? No lebo sme mali doma dva, a mňa nevedeli prehovoriť.
Sestra hrá na saxofón. Nabehla tam ako najväčšia suverénka a odohrala tému z Ružového Pantera a tradičnú židovskú melódiu Hava Nagila za sprievodu klavíra. Bolo to výborné. Ale ani ostatné výkony nezaostávali. Na to že sú to 6-12 ročné decká tak sa im celkom darilo. Ako som sa kedysi nudil pri počúvaní tých cvičení, štandardov a základných kameňov klasickej hudby, tak sa mi to dnes veľmi páčilo.
Moja sestra je super :)