ja by som sa ho snazil pytat otazky okolo jeho motivov, kym by nepovedal "ano" a neuvedomil si ze co vlastne robi.

asi by som sa branil nejak :), a pytal
"hnevas sa?", ano/nie,
"chces mi ublizit?", ano/nie,
"chces vediet co ma boli?
"chces aby som si ta vsimal/a", ano/nie,
"mas hnev?"
"mas vela energie?"
tak nejak..

..je taka teoria, vymyslim si :), ze deti (v takom veku) maju este velmi nestabilny "emocionalny aparat"; a nie dobre poznaju svoje emocie, dovody spravania; a samozrejme aj objavuju hranice a normy ako take..

..no, a ze casto potrebuju POCHOPIT svoje spravanie aby sa odblokovali s emocneho rausiku. a to sa da najlepsie pomocou otazok, ktore dostenu; lebo pri odpovedi, ked sa "racionalne zamyslia" tak pochopia to co potrebuju o sebe, svojej emocii a mozu s tym dalej fungovat.

resp. teda, da ti to moznost obratit jeho energiu nejakym komplemntarnym smerom.

(IDEME VON NA PRECHADZKU. nie. IDME VON. rev. HNEVAS SA. nie. NEVLADZES. nie. CHCES ABY BOLO PO TVOJOM. ano (s placom). CHCES ROZKAZOVAT. ano. CHES CIZMY ALBO TOPANKY. topanky. DOBRE, BUDE PO TVOJOM. dobre. VONKU POTOM JA POVIEM KAM IDEME, DOBRE? dobre)

EDIT: Jan-Uwe Rogge: Děti potřebují hranice; PORTÁL, 2009, str. 69 - tam je niečo veľmi dobre vysvetlené, nechce sa mi to teraz prepisovať