Cestujem si podvecer domov. Nastupim do autobusu s volkmenom na usoch. Vytasim slovensku prozu po 45 a zahajujem ucenie. Po chvili pozriem vedla seba a typek(+/- 50r.) na mna zazera, ako keby cakal daku odpoved.
"Vraveli ste daco?" pytam sa.Asi som daco prepocul, myslel som si.
"Nie, pytam sa snad?"
"Tak pardon."
Pokracujem v sedeni a vzdelavani(uz bez volkmanu).Typek zrazu spusti:
"Ty si taky osmonoch."
"Prosim???" Pytam sa nechapavo s uskrnom na tvari.
"Taky nepodareny osmonoch."
"Myslite chobotnicu?"
"Nie, osmonoch. Nevies co je osmonoch? To je take, styri ruky, styri nohy a velka hlava. Ty si uplny osmonoch"
"No neviem, ja mam z kazdeho po dve..."
"Ty si vobec nepripadas ako osmonoch?"
"No neviem, mal by som si?"
Medzi casom sa po autobuse siri vlna uskrnov a posmeskov. Neminula ani mna a uz som chytal decentne krce...
Otocil sa na neznameho pana a spustil.
"Vysvetlite mu co je to jednohlavec."
Debata uz pomaly zachadza za hranice mojho chapania a prichadza smiech.
"Ved vies jednohlavec. Jedna velka hlava, iba jedna velka hlava. A este obcas taky chvostik.Vies take prvoky."
"Takze teraz som jednohlavec?"
"Ano jednohlavec."
"A to preco preboha?"
"Lebo sa mi lubis."
To uz som sa hlasnemu smiechu neubranil.
"Co si robil ked bol prezidentom ten jednohlavec?"
"Prosim???"
"No vies ten cutora."
"Cutora, cutora. Ne, Butora."
Uz sa to zacalo zvrhavat v politicku debatu o prezidentoch...
Nakoniec vystupil s pozdravom
"Fakt sa mi lubis, maj sa."

Velmo vesela cesta...