Ono myslienka financovania cirkvi statom nie je zla sama osebe. Cely problem zacina vtedy, ked si uvedomime priepast medzi cirkvou a nabozenstvom samotnym. Peniaze, ktore cirkev dostava, sa z velkej miery pouzivaju na kritie nakladov, ktore veriaci na rozvyjanie svojho duchovna vobec nepotrebuje. Aky duchovny prospech mam ja z toho, ze si farar zakupi do fary vykonny pocitac s tlaciarnou a internetom a predplati si na 20 rokov kopec nabozenskych platkov, ked potom v kostole nie je schopny okrem brainwashingu (cirkev je svata, verte jej!) pocas kazne dat ludom nic, co by im pomohlo zlepsit alebo posilnit ich duchovny zivot? Za to im davame prachy?