hej presne nieco take ako pastier a ovecky, dik, mala som ju niekde v podvedomi ale uplne som na nu zabudla:)

a k tomu intenzivne, myslim to tak, ze ked som zaneprazdnena a nieco odo mna chce, poviem mu aby vydrzal. ale ked sa udrie a boli ho to, tak necham co robim a idem ho skontrolovat ci je ok. vsimol si to a zacal ma cez to zneuzivat, co je asi celkom prirodzene.
zato ale nemozem to jeho au ignorovat, aj ked sipim ze je asi fingovane. moja matka moje boliestky vzdy zlahcovala, ci uz emocne alebo fyzicke a tak som sa naucila ze ked ma nieco trapi, ona mi s tym nepomoze, skor sa mi vysmeje a aj preto sme si nikdy nevybudovali hlbsi vztah. no ja chcem aby sa na mna moj syn mohol vzdy obratit. a preto to chcem robit inak ako moja matka. ale tiez chcem aby si uvedomil ze fingovat bolest je kontraprodiktivne. a cez tu rozpravku by to mohlo fungovat,takze este raz dik.