ja som si okrem vydierania vsimla, ze niekedy jednoducho este nevie pomenovat ten pocit, co ma, tak povie jedine slovo, ktore pozna na vyjadrenie nejakeho diskomfortu. mojou ulohou bolo rozlustit, co mu fakt je a opravit ho (tomuto sa nehovori "boli", ale "svrbi"/tlaci/studi/taha/...).
pri boleni (aj ked sa fakt udrel, aj plane poplachy) som vzdy isla pozriet, ked to nic nebolo, tak som povedala, ze tam nic nevidim (nie, ze tam nic nema, alebo ze toto nemoze boliet. iba svoj subjektivny pocit), ze by to za chvilu malo prestat boliet, a keby ho to bolelo aj za chvilu, tak nech mi to pride povedat a uvidime, co sa s tym bude dat robit. my mame este vyhodu, ze ako posledneho zolika mozem pouzit tatina uja doktora, ktory sa mu na to pozrie, pred tym ma taku detsku uctu :). tento system pouzivam od zaciatku a este nikdy nesklamal. prave naopak, niekedy mi radostne pride oznamit, ze ho to uz prestalo boliet (dokonca aj take fakt skarede bolacky, co by som necakala, ze prejdu skor ako za den). vyskusaj, drzte sa