V tomto nie je BA celkom walking friendly.

Konkrétne, ak chcem prejsť zo severu Petržalky do Starého mesta, musím sa plahočiť cez nie celkom domyslené chodníky končiace nikam, navyše bez prechodov. Prepojenie medzi Farského a Šafárikovým nám., čo je posledná zastávka pred Starým mostom tiež nie je ideálne. Starý most je už dlho uzavretý pre autá a cez deň možno stretnúť haldy chodcov, ako si krátia cestu na uzavretom úseku pre autá, ktorý sa z petržalskej strany na most napája. Okolo neho nejde chodník, treba zísť plošinou nadchodu pre bicykle smerom do Sadu Janka Kráľa a obísť už lúku po bývalom futbalovom štadióne. Počas tej cesty chodec prechádza nadchodom ponad D1tku. Toto považujem za jeden z najväčších failov BA, rozdeliť mesto diaľnicou. Sa pýtame, prečo mnohí frflú na život v BA? Aj táto rozkúskovanosť, necelistvosť je príčinou. Ľudia radi chodia z oboch strán do Sadu, ale ten je z každej strany obkľúčený, ohlučovaný autami z diaľnice a stále viac zužovaný výstavbou. Keby to bola jediná zeleň a mesto nebolo zasadené do hôr, asi by sa to aj v takom postsoc prostredí riešilo inak. Napriek tomu, posedieť si a prejsť sa po Slnkom prežiarenom Sade je príjemné.
Celkový dojem z BA pre mňa ako chodca, že je to stresujúce mesto, ale nie v zmysle, že veľký zhon, ale že sa musí príliš strachovať o svoju bezpečnosť, aby sa uvoľnil, alebo hľadať riešenia, ako prejsť ďalej.