rosa vyzerá akoby pršalo, pri zostupe rázštepmi si musím dáva? pozor vravím si, výstupky bielej skaly sú zlovestne špicaté, predstavujem si dole hubou keby padnem.

potom zastanem nad morom. prezriem viditeľný priestor. nikto ma nepozoruje, nevidím ani žiadnu loď.
vytrhnem v pukline skrytý klin. na ňom pripevnené tmavomodré lano, ?ahám, dlane zmokria. na hladinu prečlupne tmavé vrece, vodotesný vak. vnútri mám Krehký Skafander, Mapu a Kľúč k Portálu Prvotne Poskytnutého Pratvaru.

vytiahnem von celý ten môj svet, vrece zavesím na šľachovitú zakrpatenú píniu, vyzlečiem sa a skočím, v ušiach mi ukľudňujúco praská ako vzápätí ležím na hladine.

už štrnásty deň som s nikým neprehovoril. nechýbajú mi ani Podtón Priezračne Povoľnej Predstavivosti stimulujúce substancie, bez ktorých si neviem predstavi? život v meste na severovýchode.

v ústach mám chu? čokolády a sliviek. a sna. preľnutého. a samoty v myriádach LenTak načatých vesmírov, roztvorených dverách expozícií.

sú to nádychy, ochutnávky.