Niezeby to bola nejaka zla chata... Iba jej cosi chybalo. Papundeklova buda uprostred zvyskov ihlicnateho lesa, obklopena asi tridsiatimi rovnakymi budami, velkoryse 20-metrove rozostupy, megasmradlave spolocne zachody a sprchy... Odkladisko alkoholikov, zhodnotil to kamarat.
Pohodka, zalozili sme papieriky, niketori vacsie, ini mensie a vyrazili do lesa. Parada, slnko, priroda TONY zelenej, telplucko a pindave vtactvo, cista idylka :) Tak sme sa vsetci tak sukromne-spolocne vyhaluzili a tisko-hlucne sa smatlali pomedzi stromy, haluze, vlastne aj lesne, s vodou vzdy poruke, fajka a speq su nasi sprievodcovia ;D
Zakvas krcmovy, megaobzieranie sa spojene s prudenim personalu, niektori vecne nespokojni jedinci maju proste dojem, ze ked niekde nechaju 2kila za zradlo, tak im patri cela hospoda a ako bonus mozu vysukat casnicku doprdele asi... (mimochodom, prdel bola na nej asi jedina obzeratelna komponenta ;P) No neviem :) Pri vyhliadke zlahka alkoholickeho vecera,takmer cely liter kvalitnej marhulovice, nejaky ten lak na truhly s napisom STOCK atd, vabne prostredie chatoveho sidliska s vabnymi vonami, asi radsej rezignovane prijimam ponuku na tiche zmiznutie do mesta, predsa len, je mi DOBre a nepotrebujem sa zgrcat, zeano...

BAC!!! Stojim na Optatove, preskakujem zvodidla, za mnou sa pomaly vytracaju v tme zadne svetla auta mojich koherentne kmitajucich priatelov, mieriacich do horucej vane a teplej postele, mmm asi by som tam najskor zavadzal alebo drzal sviecku, tak asi radsej nie, vliezam teda pod zem, v stanici steka vlniaca sa stena, kolaje robia akesi kulehy aaaa uz je tu husenica, poziera ma, kedze je 2200, v bruchu ma plno prapodivnych existencii v kostolnych texaskach a bielych teniskach (este stale ficia, asi) mieria do centra za zabavou, fuuu, vraj pri pavlaku je dost dobry klubik, vola sa MIRAGE... ajajajaaaaj :) Oproti mne parik, ona mu cosi s predstieranou lahkostou rozprava, jaj aky si sladky v tej *cmuk* kosielke, tvari sa ze *malsk* vlastne ani *cmuk* nevnima jeho ruku na vlastnom stehne, cestujucu viac hore ako dolu *mlask*, mnojo, ved je sobota vecer. Muzeum. Mmm, cervene metro uz nie prosiiiim, na hlavak nesmiem, bezdaci ma urcite zozeru a florenc, holesovice, nenenene, nepriatelske uzemia! Zavrtavam sa hlbsie, zelena je ta spravna farba. Kam? Jirak, akro? Posielam vlnu asi desiatich esemesiek, na vsetky smery, pomaly rastuce zufalstvo z osamelosti, zamaskovane za pozvanie na speqa, mno to sme dopadli mily Watson... NIC. Iba delivery reporty, vypnute telefony, uzivatel neni v dosahu. Welcome to the real world :) A, predsa, ktosi, osobka najdrahsia sa ozyva zo Slovenska, troska kecame, parada, hned aj hviezdy na oblohe svietia :)) Minam Akro plne ludi, su vsetci nejaki cudzi, vaham pred cajovnou, nie, sam nie, Slepe Oko plne pankacov ako vzdy, chjo... DOMA SA SVIETI!!! Otvaram dvere a vitaju ma matfyzacke okuliare s bradatym fejsom, je tu svetlo, teplo, bezia tu nejake kompy a spolubyvajuci ma vita so slovami: "Dal som si cely DOB, vitaj, kludne si tu mozes pohalucinovat" :)))

Doma je doma ;D