Zlomil som si oci. Myslineka nemoznosti zhliadnut tie jej znova a ponorit sa do ich tuzob a radosti. Z coho som? Z kade som? Som...
A siel by som vsade, no lenivost mi kaze ostan tu. Srdce? Nie, to sa mi uz pocuvat nechce... To akoby, akoby nebolo. Je? Urcite... Nieco citim, ale sam si akosi nie som isty...

Svet sa okolo mna toci, veci prichadzaju a odchadzaju a... Ale ziadne A nie je.
Koniec.
Vojna svetov - tych v mojej hlave, tych v mojom srdci a tych ktore vzdy existovali no ale bolo takze si priznat, ze patria k realite.

Mozem za to co som? Obavam sa ze ano... Co ti bolo vsetko len z jedneho z tych svetov?

Necitim si uz svoje myslienky, akoby ma v jednu noc opustili. Raz za cas jednu z nich zhliadnem letiet na ulici, pekne sa na mna usmeje a leti zase dalej aby obohatila vesmir niecim... a chcel som napisat peknym, no su i myslienky a myslienkove pochody zle a skarede. Tych sa bojim. Najma vnoci ked ich vidim v tmavej ulicke sliedit za nejakou peknou slecnou alebo sa len skaredo na niekoho pozerat...
Ponaucenie? Nepustit si myslienky z hlavy... V tej uz aj tak prevladaju fakty spolocnosti a nie moje Ja.

Kam si sa vytratilo, kde si? Spravil som ti nieco? Vrat sa! Zle som to nemyslel... Ale uz je prec... Len sem-tam najdem jeho sucast. Vcera? Trosicka... A i inokedy.

Akoby som to uz cele nevedel, nevedel sa poriadne zorientovat a naozaj komunikovat. Neviem. Kde je chyba? Kde som spravil obmedzenia? Ci naopak - prilis som sa otvoril az som si nevedel vybrat?
Boli ma vidiet vsetky moje chyby. Je to...zle...

Poznate ma niekto? Viete co je v mojej dusi?
Prosim, aspon niekto, ozvite sa... Napiste mi prirucku.

Ved som v zivote nechcel tak vela. A nechcem. Nerozumieme si, je to vsetko chyba v komunikacii...


Pardon kazdemu z vas, ale ja som naozaj nechcel nikdy ublizit...