sám sa dostávam z mizantropickej polohy a snažím sa byť iným: nemôžem poprieť, že prostredie zanechalo svoje, ale aj jedna vec, ktorá sa tu nerozoberala asi, a to povaha, ktorá niekedy obmedzuje sociálnu interakciu; moje nastavenie býva melancholické, pod čím sa skrýva labilný introvert

tá poloha- byť spokojným a šťastným by ale znamenala ignorovať realitu okolo a ja nie som budhista; naopak, snažím sa veci sledovať, analyzovať a kritizovať, a prispievať aspoň takto, nech to znie nadnesene, lepšiemu spoločenstvu