Peter J. Carroll („predstavitel“ informačného modelu v mágii)
Liber Null&Psychonaut
kapitola Magical Paradigms
môj preklad
Základom každého systému poznania sú určité pohlady na univerzum a na vzťah človeka k nemu. Tieto myšlienky a predpoklady tvoria paradigmu či prevladajuci pohlad na svet, prostrednictvom ktoreho kultúra alebo jedinci reagujú na svet. Práve zmena vo všeobecne akceptovaných velkých metafyzických myšlienkových paradigmách označuje koniec jednej epochy a začiatok novej. Súčasťou každej velkej paradigmy sú vždy paradigmy menšie, ktoré tú základnú dopĺňajú. Napríklad v dominantnej bielej anglosaxonskej protestantskej kultúre európy a ameriky sú hlavnými paradigmami protestantský ateizmus ktorý dopĺňajú paradigmy liberálneho humanistického individualizmu a názor že práca dobre vplýva na morálku (work ethic) a veda s jej paradigmamy príčinnej súvyslosti a materializmu.
Iné kultúry mali a stále majú úplne odlišné pohlady na svet, ktoré sú pre príslušníka odlišnej kultúry ťažko pochopitelné.
Univerzum (tá bytosť, ktorá vždy rada vychádza v ústrety) má sklon poskytnúťpotvrdenie akejkolvek paradigmy prostredníctvom ktorej sa človek rozhodne žiť. Žijeme v univerze ktoré je do určitej miery vytvárané tým, kto ho pozoruje. Lepšie ako bezhlavo sa vrhnúť do magického pohladu na svet, je užitočné vybrať si rôzne paradigmy pomocou ktorých môžme pôsobiť. Keďže väčšina z nás sme ovplyvňovaný vedeckou kultúrnou paradigmou, moderný magický pohlad na svet z nej musí vychádzať, keď má byť účinný v technologickej civilizácii.
Ďalej nasleduje šesť alternatívnych magických paradigiem, ktoré sú v skutku kombináciou čarodejníctva a hyperpriestorovej mechaniky. Každá z nich môže z nášho klasického pohladu vyzerať trocha bláznivo ale aj náš klasický pohlad sa môže ukázať divný pri jeho bližšom preskúmaní. Všetky magické paradigmy sa dotýkajú myšlienky pôsobenia na dialku, či už ide o pôsobenie na dialku v čase alebo v priestore alebo aj v čase aj v priestore. To, že si nedokážeme predstaviť ako mágia pôsobí ešte nie je dôvod na to, aby sme túto myšlienku vyhodili z okna. Aj veda vie lahko názorne dokázať aj pôsobenie na dialku v priestore gravitáciou a magnetizmom či deformáciu častopriestoru v takzvanej bežnej skutočnosti. Mágia to nenazýva bežnou skutočnosťou ale synchronicitou. Mentálna udalosť, vnímanie či akt vôle sa udeje v tom istom momente (synchronicky) ako udalosť v materiálnom svete. Veda nepopiera možnosť, že čistá informácia môže byť prenesená z miesta na miesto; v skutku to tvrdí princíp kvantovej neoddelitelnosti (quantum inseparability principle). Samozrejme že sa to vždy dá pripísať na vrub náhode, ale väčšina mágov má schopnosť vytváraťpozoruhodné zhody okolností. Šes? paradigiem, ktoré nasledujú vysvetlujú machanizmus práce.

Chaoéterická paradigma

Prejavené univerzum je len malý ostrovček relatívneho poriadku, plávajúci v nekonečnom oceáne prvotného Chaosu či potencie. Tento nekonečný chaos preniká každou čiastočkou tohto nášho ostrova usporiadanosti, ktorý bol náhodne z chaosu vychŕlený a napokon sa doňho raz znova rozpustí. Aj keď vznik takéhoto univetrza je velmi nepravdepodobná udalos? aj tak napokon vzniklo. My ludia sme najviac usporiadaná štruktúra na tomto ostrove, aj keď v najhlbšom strede našej bytosti je iskra toho istého chaosu, ktorý dal vzniknú? ilúzii tohoto univerza. Je to práve táto iskra chaosu v nás ktorá nám dáva život a ktorá nám umožňuje vykonáva? mágiu. Nemôžeme ale chaos vníma? priamo, pretože súčastne v sebe obsahuje protiklady všetkého, čo by sme si o ňom mohli myslie?.
Môžeme ale občas zahliadnu? a použi? čiastočne sformovanú hmotu, ktorá má len pravdepodobnostnú a neurčitú existenciu. Túto “hmotu “ nazývame éter.
Keď nám to pomôže cíti? sa lepšie, môžeme to nazýva? Chaos, Tao alebo Boh a predstavi? si to ako zhovievavé a srdečné. Sú dve školy v mágii. Jedna považuje tvorivú hybnú silu univerza za náhodnú a chaotickú a druhá ju vidí ako silu duchovného vedomia. Keďže svoje špekulácie môžu odvodzova? len z pohladu na seba samých, v podstate hovoria, že ich vlastný charakter je buď náhodný a chaotický alebo duchovne vedomý. Ja (Carroll) som toho názoru, že moje duchovné vedomie je príjemným spôsobom náhodné a chaotické.

Manipulácia pravdepodobnosti

Toto je ovela skromnejšia a ovela menej kozmicky honosná verzia prvej paradigmy. Niekde vo vývoji udalosti je bod, kde jej budúcnos? nie je istá. Univerzum nie je automatická mechanická štruktúra; je v ňom určitá úroveň dezorganizácie, vďaka ktorej ani ono samo nevie čo vytvorí. Informácia nie je predpoveditelná ani v udalostiach samotných. Síce sa to môže zda? čudné, ale existuje presná matematická formulácia limitov tejto dezorganizácie – Heisenbergov princíp neurčitosti. Udalosti v mysli tiež vznikajú spôsobom tej istej dezorganizácie, sú nepredpovedatelné a vynárajú sa zdanlivo bez príčiny. Dokonca aj vedci predpokladajú, že existuje skrytá premenná, ktorá zapríčiňuje že sa javy dejú určitým presným spôsobom z množstva možností. Domnievajú sa, že táto skrytá premenná je vedomie či informácia. Vedomie teda môže určova? ako sa neurčíté udalosti (indeterminate events) môžu udia?. Vyzbrojený týmto poznatkom a použitím svojej mágie v kritickom bode, mág môže spôsobi? velmi pôsobivé zhody okolností.

Teória morfických polí

Kniha (Tao Prírody (Gardenia Publishing)v angl. originále The rebirth of nature – Rupert Sheldrake pozn. ode) a hypotéza formatívnej príčinnosti poskytuje excelentnú magickú paradigmu. V stručnosti hovorí, že kedykolvek sa v univerze udeje nejaká udalos?, predurčuje tak že všetky nasledujúce podobné udalosti sa udejú rovnakým spôsobom s pomocou “morfického (morfogenického) pola”, ktoré je všadeprítomné v čase aj v priestore. Táto hypotéza sa nezaoberá tým, ako sa udalos? vôbec začala dia? ale tvrdí, že akonáhle sa už raz udiala, vytvorila tak toto morfické pole, vďaka ktorému je vznik novej tej istej udalosti ovela pravdepodobnejší (pozn. ode, sheldrake tiež píše, že toto pole je akousi informačnou kolektívnou pamä?ou jednotlivých druhov bytostí do ktorého daný jedinci daného druhu prispievajú svojimy skúsenos?ami a zážitkami a môžu sa napoji? na túto kolektívnu pamä? svojho druhu. Morfogenické pole a “jeho zverenci” sa vzájomne ovplyvňujú a tvarujú, práve tieto polia sú hybnou silou evolúcie).
Táto hypotéza poskytuje odôvodnenie pre väčšinu magickej aktivity.
Jasnovidos?, napríklad, je napojenie sa na morfické pole, ktoré za sebou nechala nejaká udalos? v blízkej či vzdialenejšej minulosti. Len prorokovanie budúcnosti, najviac diskutabilná oblas? mágie táto hypotéza nedokáže vysvetli?. (pozn. ode : podla mňa dokáže,moja teória: keď je teória morfických polí rozšírená o to, že nie len nové udalosti vytvárajú nové polia, ale v ešte “hlbšej” (“jemnejšej”) energetickej (informačnej)úrovni univerza sú všetky možností morfogenických polí vytvorené a podla toho, ktoré udalosti sú kolektívnou Vôlou (kolektívnym vedomým bytostí)”pritiahnuté do skutočnosti” (na ktoré je najviac zameraná kolektívna pozornos? a kolektívna viera v ich uskutočnitelnos?) sa vyvinie budúcnos?. A keďže vedomie je tiež len súborom morfogenických (myšlienkovo-pocitových polí (či jemnohmotných informačných foriem, tvarov) a keďže individuálne vedomie sa hierarchicky zlieva do vedomí kolektívnych (napr. Človek(jednotlivec)=>všetci ludia=kolektivne vedomie celeho ludstva , živočích=>celý živočíšny druh =kolektivne vedomie druhu , rastlina =>celý rastlinný druh = kolektivné vedomie celého rastlinného druhu => všetky tieto (kolektivne vedomie ludí, zvierat, rastlín) tvorí spolu vedomie planéty zem =>všetky kolektívne vedomia planét tvoria spolu vedomie galaxie…..atď …………až je na “konci” kolektivne vedomie celeho univerza (boh, akaša, tao, chaos, parabrahma, ….). Všetky tieto polia sú polia informácie, vedomia. Keďže sú vedomie a informácia totožné, tieto polia potom vytvára všetko vo vesmíre, nie len vedomie “živých bytostí” ale aj napríklad výbuch supernovy pretože všetko v sebe obsahuje informácu v čisto energetickej forme, teda vedomie.
Potom podla tejto mojej rozšírenej teórie morfogenických polí vývoj budúcnosti závysí čisto od toho, ako sa vyvinú morfogenické polia, ktoré prevládne. Čím je teda rozšírenejšie vedomie (=čím sa dokáže napoji? na “vyššie (hierarchicky) pole”tým môže vníma? viac polí ktoré toto vyššie kolektívne pole tvoria a teda má prístup k viac informáciam a teda vie “odhadnú?” či vycíti? čo sa stane v budúcnosti.)
Ďalej Carroll:
Atavismy, bytosti, bohovia a démoni by reprezentovali morfické polia vytvorené zvieracími a ludskými myšlienkami. Sympatetická mágia je potom zámernou reprezentáciou nejakého javu v malom, aby tak vytvorila morfické pole, ktoré spôsobí, že sa chcený jav (zámer magickej operácie, zmena reality)prejavý niekde inde. To, že na to aby sa vytvorilo slabé morfogenické pole si stačí cielenú udalosť len predstaviť, vysvetluje pôsobenie silne zameranej pozornosti pri magickom pôsobení.
Náboženstvo je toho názoru, že najprv bolo vedomie a až potom sa vyvinul organický život. Údajne tu boli bohovia, anjelské sily, titáni a démoni, vďaka ktorím sa vyvinul hmotný život. Veda háji opačný názor a tvrdí, že skôr než sa objavilo vedomie, väčšia čas? organickej evolúcie už prebehla. Mágia, ktorá sa viac zameriava na kvalitu vedomia samotného, je toho názoru, že organické a psychické formy sa vyvíjajú súčastne. Organický vývoj spôsobuje vznik psychického pola, ktoré spätne pôsobí na vývoj organickej hmoty. Tak každý druh živých bytostí má svoje vlastné psychické pole či magickú esenciu.Tieto egregory môžu by? citlivými osobami vnímané či dokonca zahliadnuté vo forme bytostí ktoré svojimi vedomiami toto pole tvoria.
Tí ktorí zažili “stretnutie” s egregorom celého ludstva ho väčšinou opisujú ako boha.
Priamy styk s morfickými polami rôznych druhov zvierat má velký význam pre šamanov a mágov, pretože tieto polia v sebe obsahujú podrobné poznatky o danom živočíšnom druhu a dávajú mágovi aj určítú moc nad týmito bytos?ami. Mág môže tiež spojením s týmito kolektívnymi bytos?ami získa? určité schopnosti použitelné na éterickej rovine, prislúchajúce daným tvorom. Toto je príčina celosvetového výskytu totemizmu medzi loveckými spoločenstvami a tiež to vysvetluje celosvetový výskyt bohov v mytológii, ktorých výzor je kombináciou zvieracích a ludských čŕt.
Mágia tvrdí, že všetok život na Zemi prispieva a závysí od obrovského zloženého egregoru, ktorý sa na rôznych miestach nazýva Velká Matka, Anima Mundi, Diabol (pravdepodobne myslené v zmysle transformačná sila vývoja), Pan, Baphomet.

Pozorovatelom tvorené univerzum

Obyčajne máme sklon považova? vôlu a vnímanie za oddelené funkcie nášho vedomia či uvedomovania si. Naozaj, vôla a vnímanie sú najzákladnejšími vlastnos?ami nášho bytia.
Ale zamyslime sa nad týmito predpokladmi:
Všetko čo vnímame je reálne (nie nezmyselný predpoklad)
Všetko čo nedokážeme vníma? neexistuje (aspoň pre nás)
Všetko o čo sa silou vôle snažime ale čo sa nedostalo do nášho vnímania, nebol výsledok sily vôle ale len neuskutočnelé želanie. (zmyslu tejto poslednej vety som nepochopil, preto to sem dávam v originále: Anything we will that does not come into our perception was not will but merely a failed wish.)
Potom vôla a vnímanie sú tá istá vec.
Rozhliadni sa na moment okolo seba; celé tvoje univerzum je presne také aké si ho chcel ma?, či ako si ho vnímal (ako si si ho popisoval – pozn. ode). Je to výtvor tvojej viery v neho. Dokonca aj iné osoby musia by? považované za produkt tvojej viery v nich. Zjavne, názory, ktoré tvoria obraz o univerze, musia by? hlboko zakorenené a nie podliehajúce púhym túžbam, aj keď skutočné pôsobenie vôle/vnímania môžu zmeni? niektoré ich časti. Toto poskytuje magický model, v ktorom je všetko povolené aj keď niektorá zmena môže by? velmi ?ažká.
Austin Osman Spare často pracoval s touto paradigmou, tušiac za pol storočie,vývoj neobjektivity (non-objectivity) ako jednu z interpretácii kvantovej teórie. Tá tvrdí, že to je práve akt zamýšlaneho vnímania či merania, ktorý v skutočnosti tvorí javy. Magicky povedané, napojenie sa na najhlbšie hladiny vedomia a viera uvádzajú do pohybu udalosti.

Holografické univezum

Na to aby sme úplne presne stanovili polohu jednej častice, museli by sme tiež stanovi? relatívnu polohu všetkých ostatných častíc v univerze. V holografickom modele univerza, je táto myšlienka ešte o krok ďalej; každá častica v univerze je spojená s každou inou časticou určitou skrytou formou okamžitého spojenia. Toto spojenie bolo matematicky formulované v princípe kvantovej neoddelitelnosti (quantum inseparability principle). Takéto hypotézy sa často nazývajú “bootstrap theories” (bootstrap – pútko na topánkach, strap – remeň, remienok, pás, slučka, spojka…..), pretože tvrdia, že všetko je príčinou všetkého – univerzum samo seba udržuje svojimi vlastnými pútkami na topánkach. Hociaká zmena hocikde v takomto holografickom univerze, by teoreticky bola okamžite všade postrehnutelná. Práve táto skryté okamžité spojenie je základom mágie.
Sieť spojení medzi každou udalosťou môžme chápať ako realitu vyššieho poriadku, hologram. Časť skutočnosti, ktorú si bežne uvedomujeme je len jeho projekciou, holograf.
Synchronicita a všetky ostatné magické paradigmy predpokladajú, že existuje určitá forma prenosu informácie cez čas a priestor, ktorá sa deje dosť nezvyčajným spôsobom. Aj keď je ťažké predstaviť si, ako sa môže hmota a energia takto správať,
nie je dôvod pre to,aby sa to čistej informácii samotnej nemohlo dariť. Čistá informácia nemá žiadnu hmotnosť či silu a preto jej nič nemôže zabrániť, aby okamžite prenikla hocikam či dokonca do hociakého času. Je pravdepodobné, že niekde v rámci vedomia a v rámci kvantovej neurčitosti, ktorá je základom fyzickej reality, existuje niečo, čo pôsobí ako prenášač a prijímač tejto čistej informácie.
Toto by napríklad vysvetlovalo, prečo môžu by? psychické javy vnímané, ale už ?ažšie objektívne zaznamenatelné, čo si uvedomili mnohý ludia, ktorý sa pokúšali nafilmova? či nahra? duchov. Tiež by to potvrdilo bežnú frázu mágie, že je lahšie necha? človeka padnú? pod 16tonový kamión ako necha? padnú? 16tonový kamión na človeka. V prvom prípade je potrebná informácia pre úspech ovela menšia, jedine že by človek magicky zapôsobil na vodiča toho kamiónu v spávnom momente.

Viacdimenzionalita

Nachádzame sa v univerze, ktoré je najmenej štvordimenzionálne. Na to, aby sme si nejakú udalos? uvedomili, pôsobi? v čase a v priestore. Kus papiera, ktorý má len dva či tri rozmery, teda nemá žiadnu hrúbku alebo existuje len na nepostrehnutelne krátky čas, nemôže by? čas?ou nášho univerza. Aj keď väčšinou uvažujeme v termínoch trojrozmernej skutočnosti, musí by? aspoň štvorrozmerná, aj keď sa nezdá že by čas mal nejakú zvláštnu vlastnos? pre naše vnímanie. Často zabúdame zahrnú? do naších predstáv aj rozmer času, pretože berieme simultaneitu (význam tohoto slova nechápem, v originále to bolo simultaneity čo som v slovníku našiel ako “happening or existing or done at the same time” teda “stávajúce sa, existujúce alebo vykonané v tom istom momente”)ako samozrejmos?; domnievame sa, že veci existujú v tom istom časovom rámci a že také aj ostanú.
Predpokladajme na moment, že by existovala piata dimenzia (piaty rozmer), ktorú by sme neboli schopný našimy zmyslami vníma?. Predpokladajme tiež, že by všetky javy boli pä?rozmerné. Akoby sa asi pä?rozmerný jav javil nášmu štvorrozmernému vnímaniu? Bod v piatom rozmere, by nebol vnímatelný v štyroch rozmeroch. Toto by mohlo vysvetlova?, prečo elementárne častice alebo kvarky nemôžu by? pozorované jednotlivo. Viacrozmernos? by mohla tiež vyrieši? iné problémy vo fyzike ako parity violation (? Parity = parita, rovnos?, rovnováha rovnocennos?;violation = porušenie nedodržanie) či niektoré vlastnosti vákua. Čiara z piatej dimenzie by sa nám zdala len ako bod. Pä?rozmerná plocha by v našej realite vyzerala len ako čiara. Pä?rozmerné pevné teleso by sme vnímali ako plochu a veci, ktoré vyzerajú v našej realite ako pevné telesá, sú prejavom pravých pä?rozmerných telies, pre ktoré nemáme mená. Teraz, body, čiary, plochy a objekty v piatej dimenzii nie sú o nič skutočnejšie ako body, čiary, plochy a objekty v bežnej štvorrozmernej geometrii až na to, že sú to len idealizácie.
Z toho potom vyplýva, že keby bolo 5 rozmerov, že všetky veci ktoré vnímame ako pevné objekty v “našej realite”, sú len spôsob, ako sa nám javia pä?rozmerné objekty.
Toto sa môže zda? ako nezmyselná komplikácia ale chcel som tým poukáza? na to, že by sme mohli v ži? v pä?rozmernej skutočnosti, ale nie sme ju schopný ako pä?rozmernú vníma?. Aký následok by to malo keby to tak bolo? Vskutku by to vysvetlilo množstvo otázok fyziky. V prvom rade by to vysvetlivo prečo žijeme skôr v svete účinkov ako vo svete príčin. Vyzerá to tak, že sme schopný zmera? len účinky, nemáme ani potuchy o tom, ako v skutočnosti jedna vec zapríčiňuje druhú. Všetky naše takzvané fyzikálne zákony sú len vymenovaním minulých účinkov, ktoré očakávame. Naša schopnosť skutočne zapríčiňovať udalosti je len iluzórna. My len usporiadame veci, aby sme tak spravili určité účinky viac pravdepodobnejšími ale nedokážeme sa dostať ku koreni príčin.Toto by nás ani nemalo prekvapovať, keďže nedokážeme pracova? so všetkými rozmermi nejakej udalosti. Ako hovorili kabalisti, príčinný svet existuje ako skrytá dimenzia.
Piaty rozmer, do ktorého by ludská psýcha mala určitý obmedzený prístup by mohol vysvetli? všetky magické a okultné javy. Informácia pohybujúca sa cez piatu dimenziu by sa mohla prejavi? v ktoromkolvek bode v bežnom časopriestore.
Telepatia, nekromancia, jasnovidectvo a prorokovanie sú vysvetlené jednou ranou.
Zmeny spôsobené v piatej dimenzii by sa prejavovali ako ná účinky v bežnej realite; telekinéza a všetky druhy magického pôsobenia by tak boli možné. Snaži? sa v bežnom svet o to, aby sa nejaká vec udiala, tak že usporiadavame účinky je príliž pracné a časovo náročné. Získaním prístupu do príčinného sveta,by sa nám odhalila nekonečná sila a možnosti, ak by nás to teda stále ešte zaujímalo.


Zámerom tejto štúdie nie je modernizácia vedy a mágie, ale poukázal som ňou na to, že existujú aj iné možnosti, než iracionalizmus (=smer v idealistickej filozofii popierajúci vedecké, rozumové, logické poznávanie), ktoré sa dajú použi? pri formulovaní spôsobu práce v mágii. Keby sa veda niekedy začala seriózne skúma? mágiu, spôsobilo by to pohromu. Ludstvo dokázalo, že je úplne neschopné rozumne používa? čo I len mierne nebezpečnú látku ako plutónium. Predstavte si, čo by asi tak bolo schopné vyvies? so strojovovylepšenou mágiou či len s obyčajnou telepatiou.
Je to v záujme prežitia ludstva, aby okultisti pokračovali zosmiešňova? a spochybňova? mágiu v očiach ortodoxnej vedy.

Väčšina magických paradigiem si predstavuje univezum ako zložené z troch realít.

prvotná realita:prázdnota, chaos, ain soph aor, boh, nebesia, univezum B, meon, the pleroma or plenum, mummu, nagual, archetypálny či formujúci svet, piata dimenzia, kozmická mysel, hologram, the night of pan , hyperpriestor, nepríčinnos? (acausality), kvantová rovina
druhá realita: éter(y) či astrál, pravdepodobnos?, bohovia, morfické (morfogenické, morfogenetické)polia, tieňový svet, druhá strana, vietor, astrálne svetlo, potencia, aura, stredný svet
pozemská realita:fyzický či hmotný svet, malkuth, univerzum A, tonal, štvrtá dimenzia, telo boha, holograf, príčinnos?