Telo je dobrý biznis. Morálne zábrany sa postupne strácajú a spolu s nimi rastie zbavovanie tabu zobrazovania. Súčasná pornografia nebude verejné tabu, podobne ako modeling, a nahradí ju niečo extrémnejšie ako snuff. Modeling je legitímne povolanie ako každé iné. Jeho podstatou je predaj tela. Aj pri inej práci predávame výkony svojho tela. Je tam potom nejaký rozdiel? Nie je spoločnosťou považované za plnohodnotné, lebo na to stačí výzor. Aj toto je možné spochybniť. Za ideálmi aktuálnej krásy môže stáť veľká drina, niekedy aj celodenná. Modely, modelky berú prácu ako bokovku, plánujú sa živiť inak, nielen preto, že raz zostarnú. Najskôr sme museli oslobodiť telo, zbaviť sa určitého typu moralizovania o ňom, aby mohlo byť priamo biznisom. Napriek tomu chceme stále vidieť telo v známom kontexte štylizácie, inak ho odmietame. Stále je najefektívnejšie zarábať na spojení sexuálnej túžby a tovaru.

Týmto pretlakom tiel sa prehrabávame v médiách. Útok na sexuálne potreby zaručujú krivky naštylizované do módnej polohy a grafiky(verím, že aj v polohách funguje móda). Vyskakujú odvšadiaľ a pýtajú si zlomok pozornosti pre produkt, ktorý práve reprezentujú. Je toho veľa, opakuje sa to, nudí a otravuje. Opakovaná dávka sexu už nie je taká saturujúca. Modelingové a reklamné agentúry majú plné ruky práce, aby ešte zaujali prvú signálnu. Lebo tovar treba hýbať. Modelky predávajúce produkt už teda nie sú podrobované ženy? Žijú na vyššej úrovni ako ich cieľovka. Stále však musia byť krásne a nedostupné. Musí sa na ne pozrieť muž a pomyslieť si: chcem ťa! Krásna žena je samozrejmosť. Má priťahovať a byť priťahovaná. Je to biologicky dané? Je tento kultúrny vzorec večný? Ak nie je, je predávanie tela stále morálne a prispievajú ženy k vlastnej porobe?

Nie je to iba problémom žien. Muži robia to isté. Aj keď je stále záhadné, prečo sú všade vyzlečené skôr ženy a muži menej. Znamená to, že ženy majú menej záujem a menej na nich funguje sexuálny pud pri rozhodovaní? Situácia sa aj tu zrejme otáča. Rovnoprávnosť je potom naolejovaný muž pri najnovšom modeli vysávača.

Oslobodené telá možno slobodne predávať. Napriek tomu sú nepísané pravidlá, ktoré telá majú hodnotu. Biznis s telami zahlcuje nielen mediálny priestor, no zásadne preniká do bežného života. Potreba podobať sa a zdieľať rovnakú kultúru šíria tieto vzorce najsilnejšie. A preto vieme na ulici rozoznať krásne a škaredé ženy, aj keď to druhé je skôr tabu. Sme tým nasiaknutí a je našou pevnou súčasťou hodnotiť druhých podľa súčasných trendov. Nie je to nemorálne, práve naopak, inak sa to nedá, lebo máme pocit, že je to prirodzené a je to v nás.

Chceme sa pozerať na pekné ženy, mužov. Je to príjemné. Ešte príjemnejšie je vzbudiť v nich záujem o naše osoby. Preniesť sa do kože toho, kto ich ovládne. Niektoré ženy chcú byť príveskami, ale dnes už nestačí investovať iba do krásy; univerzitný diplom je na tomto trhu plus. Znamená to, že sa mení model krásy založený na výzore a stávame sa z nášho pohľadu duchovnejšími? Nie. Stiera sa rozdiel medzi umením a reklamou? Áno.