V poslednom čase ma to núti scrollovať blogmi. Čím banálnejšie, tým lepšie. Prestávam trochu rozumieť tomu, čo sa tu deje. Ľudia sa fotia, píšu čo zažívajú, kam sa idú prejsť, vždy opíšu presne čo majú na sebe, ako sa cítia s nejakou vecou, každý deň uploadnú fotku s overenou pózou. V póze je dievča pekné, lež z tej istoty krásy je horko. Kliknutia a pozretia nabiehajú na štatistikách, prelinky, shares a nadšené comments potešia a pohladia. K blogu treba teda prirobiť aj facebook page, aby čitatelia neprišli o jediný príspevok. Blogspotovú subdoménu načim vymeniť za ozajskú, do príspevkov vložiť i otázky pre followerov, nech konečne komentujú a nie sú len čísla. Nielen móda, ale aj varenie, hodnotenie reštaurácií, local-seasonal, zrazu sú autorita a ich názory sú lepšie, ako názory tých ostatných.
Ako sa to dá rozoznať? Ako je to smerodajné, keď vás niekto chváli? Nie je to niekomu smiešne že mu na také pochvaly skáčete a pýtate ďalšiu granulku?
Čo keď robím to isté? Akurát týmto napríklad a M_P_ BAou. Len som nad tým stratila tiež prehľad? A len potrebujem od niekoho napísať, že to je smiešne, egomaniacke, alebo moralizujúce? Že to vlastne nikoho moc nezaujíma? Ako to mám vedieť, keď to toľko ľudí chváli? Prosím kľudne to napíšte...
Tak. Teraz ste postom priamo vyzvaní na interakciu, všetko je podľa pravidiel blogovania...

Pre dnešok koniec moralizovania, idem dať syr do chladničky, umyť hrniec zo včerajšieho zavárania srbských paradajok, otvoriť okno, komáre už nenaletia, pyžamové nohavice zo sekáča, papuče numpf, tričko H&M, zavesiť košeľu gap...