pred nedávnom prvý krátky LD: som asi dakde za mestom na otvorenom priestranstve, kde je postavené pieskovisko ako pre deti, vidím nejakého naháča ako v ňom robí kotrmelce a vtom si vravím - wait, toto je fakt divné, nesníva sa mi to len??

a tak si spomeniem na techniku "pozri sa na ruky". čekujem si ruky, vôbec nie sú väčšie ako som čítala že by vo sne mali byť. kričím na ostatných nech sa tiež kuknú, či nemám náhodou väčšie ruky. nič. potom si spomeniem na techniku "kukni sa na hodinky/očekuj čas" - tak kukám, na lavej ruke mám až dvojo hodiniek (pritom nikdy nenosím hodinky) a jedny sú otočené hore nohami. kukám, 11 hodín aj 3 minúty na oboch. stále sa mi nezdá, že by to mala byť realita, no nie som si istá, tak ešte vyťahujem z vrecka mobil, ukazuje 23.03, všetko sedí. už som zúfalá, ale stále verím, že sa mi to celé iba sníva, tak posledný pokus - s rozbehom skáčem do pieskoviska, no so zámerom pri odraze od múrika nepadnúť do piesku ale vzlietnuť.

a zrazu letím do výšin a smejem sa celá happy, že predsa sa mi len sníva a mám LD a kričím na tých dole "aha lietam, lietam!", no im sa to zjavne zdá normálne, moc ich to nevzrušuje. zrazu si všimnem že prichádza silná búrka, takže musím klesnúť k zemi, schovávam sa za múrik pieskoviska, no vtom si spomeniem - sakra, ved LD môžem predsa ovládať - takže silou mysle zaženiem búrku, no vzápätí si vravím " no a teraz čo?" načo sa "budím", ale len do iného sna, ktorý však už nie je LD..

akokeby som sa zlakla toho ovládania troška hmm