Palino je pre mňa majster v extenzifikovanej polylineárnej extrapolácii ťažiskových úchytov chápania modernej doby, pričom bravúrne využíva vnútorne naprogramovanú rozpoltenosť ako stimulant dialektiky medzi surealisticky spracovaným masochizmom života bez Boha a genetickou nutnosťou akceptovať Uroborosa v nás skrze minucióznu, všednú robotu budovania akejkoľvek identity, aby nám naša existencia dala pokoj.

A Palino určite pochopil môj banálne vulgárny príspevok tak, ako mal, teda ako srandu zo Žiarislavovho príspevku (z ktorého mal určite radosť).

Ó a Close reading group je veľmi sympatický počin, budem raz o ňom rozprávať môjmu synčekovi, keď sa budeme pri bezdomoveckom ohníčku spolu ohrievať :)