kazdy den bol tak volny, taky plny, taky iny. az sa mi zda ze to ani nebol vsetko moj zivot, skoky z jedneho prostredia do ineho, z myslienok plytkych do myslienok vaznych. po dlhom case bola pozriet rodinu, ani ma nespoznali, 5 ludi ma oslovilo barborka,to je moja sestra, podobame sa.len je o sedem rokov mladsia..nebola s nami, tak si ma automaticky zaradili, ja som uz asik prestala existovat.aj oni su mu uz viacej cudzi
som si uvedomila ako je dolezite mat ludi milujucih kolo seba,a ja ich mam, nebyt sam, tesit sa - na navstevu, na kolaciky, na slniecko. nezanevriet na zivot, zistila ako mi je dobre aj ked mi dakdedy dobre nie je, vidiet ako ziju iny ludia..
isla som na prechadzku s mamou a ocom-jejda naposledy to uz bolo velmi davno, este som bola taky bezstarostny spunt.
a vjem co vsetko co mam a co nemam a chcem mat a chcem vytlct z tohto fcking life vsetko:)