Drahí rodičia, idem k vám pre rady.

Linda (20mes.) dostala prvý ozajstný strach. Pred troma dňami bol u susedov niečo kopať bager a celkom to tam hučalo, proste sa zľakla a odvtedy panika.
ale že totálna - nepriblíži sa k oknu, na dvor nemôžeme ísť ani za ten živý svet, celý deň chce byť na rukách, alebo ma aspoň držať za ruku,trasie sa, plače, nechce sa hrať, poriadne jesť, stále dookola len "auto, auto, bam, bam"

V ten deň som jej po hodinovom vysvetľovaní o tom, čo je bager, čo robí a ako začala v núdzi púšťať videá - to ju celkom upokojilo, ked videla že to nič nie je. Ale funguje to tak na 10minút, potom vzápätí pokračuje plač a triašky. HLavne večer alebo cez deň ked je unavená to na ňu príde, úplná nepríčetnosť. A pritom na vôbec nie je strachopud, ani žiadna citlivka, nemá rešpekt pred žiadnym nebezpečenstvom, preto som aj veľmi prekvapená.

Čo sa s týmito vecami robí? Čo mám vymyslieť aby sa prestala báť?
Chcem to nejak riešiť, snažím sa jej vychádzať v ústrety, hladkať ju, mojkať sa, vysvetlovať.. hrozne sa bojím že jej ostane nejaká trauma, ked spravím zlý krok, ale zas donekonečna sa k nej nemôžem správať ako keby bola z cukru :/

ďakujem.