Komárno, ty Boston tundry, máš na viac!
Mesto, a mám na mysli mesto, sťa žena, ktorá si nechá zväčšiť bicepsy, a pritom stačí učesať hlavu a nenosiť čipkované bolero.

Komárno má históriu, nielen roľnícko-usadlícku, ale aj politickú. Strategická lokalita na sútoku Dunaja/Váhu z neho od staroveku robila obrannú líniu, či už Ríma alebo Uhorska. Hrozba osmanskej expanzie prinútila pánov mesta byť IN v obrannej politike a namiesto vysokých múrov sa začali stavať bastióny, široké nízke valy, schopné odolávať delám. Nové Zámky podľahli čaptavým koníkom a zachoval sa len pôdorys starej pevnosti, Komárno vydržalo a rozširovanie opevnenia mesta pokračovalo aj počas Napoleona. A bolo tam tak pekne, že Červená armáda po bratskej pomoci oddychovala až do imperialistického prevratu. Buržoázno-nacionalistické sily imperializmu vo svojej decentralizovanej politike dospeli k presvedčeniu, že minulosť je iba zdrojom škriepok a vydali sa budovať mesto na základe kolektívnej amnézie.




Opevnenie, ktoré je vidieť na obrázku, je zachovalé, je dominantou mesta natoľko, že by mohlo byť silným zdrojom príjmov z turizmu. Čo však naozaj ponúka Komárno? Na parkovisku pred starou pevnosťou „vytjunuj si-svoju-ladu šou“ ozvučenú maďarským popíkom. Príležitosť na angažovanú dokumentárnu fotografiu. Vstup do pevnosti len počas víkendov v júli/auguste a cez pracovný týždeň, iba do druhej poobede. Pri snahe o hľadanie alternatívnych ciest dnu, prežívame popri bastiónovej línii niečo ako Turci pred stáročiami, až na fakt, že by sme sa brodili priekopou a nenarazili na sobotných externistov Univerzity J .E. Selyeya.



Pri obchádzaní valu starej pevnosti stretnete kaštieľ, v ktorom sídli ďalšia frakcia univerzity, azylovo vyzerajúce sídlisko a skutočné azylové domy, priemyselný areál. Kontrast medzi sídliskom a pevnosťou vytvára nový typ urbanizmu, tzv. lobotomizus. Prostredie múru deťom určite poskytlo zážitky, do ktorých sa budú utiekať počas 12-tok v open spacoch. Škoda, že nepotiahli aspoň na osem poschodí. Budúci historik sa bude kochať dômyselnou konzerváciou valu sieťou ochranných panelových domov. V areáli industriálu, ktorý túto funkciu podľa rímskych číslic a architektúry skladov plní už dlhšie, na nás vyštartuje SBS. Môžeme sa pozrieť k tunelu z 19. storočia, ale do pevnosti tadiaľto cesta nevedie. Areál je starostlivo upravený(podnikateľ nie je úplné hovado).








Dobývanie pevnosti pokračuje obchádzkou popri širokom a bystrozrakom Váhu, ktoré sa náhli do Duny. Druhý dôvod pre návštevu Komárna. Najväčšie rieky krajiny sa spájajú, aby vytopili Maďarov. Stretávame aj nemecky hovoriaci turistov-bajkerov(alebo to bol len dialekt). Problémom je, že je rieka nedostatočne prístupná. Okolie nie je uspôsobené na rekreáciu. Tento problém zdieľa väčšina našich miest. Na cípe sídli čerpačka pre lode, a prístav s koľajnicami. A čo tie hliadkové veže po oboch stranách Dunaju?





Centrum mesta s kráľovskými výsadami má pestrú architektúru a aj dosť zelene. V parku veľké detské ihrisko(toľko detí nakope som nevidel od deväťdesiateho, keď som na sídlisku rozbíjal tatry). Za zmienku stojí nádvorie neogotického kaštieľa s dlhokánskymi stenami objímajúcimi nádvorie s parčíkom, do ktorého trochu nešťastne zasadili akýsi hudobný pavilón s plastovým posedom.



História mesta je podľa miestnych poslancov a podnikateľov nedostatočná. Na čo je ľahšie dolovať eurofondy, na neistú obnovu tradície, alebo priamočiareho Nádvoria Európy? Chcete si posedieť na príjemnom nádvorí s atrapami tradičných domov celoeurópskej architektúry? Jedna stena týchto kulís sa ešte len dostavuje, alebo už nevyšli peniaze. Why-o-Why?






Komárno si žije svoj európsky sen. Umelo rozdelené na dve krajiny, s väčšou časťou hovoriacich po maďarsky. Nájazdy politikov národne cítiacich a náhodne mysliacich je cítiť z deklarácie sošiek na každej poloulici. Kto si ešte spomenie na Anču a Jana na balkóne miestnej Matice bliakajúcich, že socha Cyrila a Metoda nedostala dôstojné miesto. A veru, pozíciu tejto sochy na kruháči vyvažuje Komárom sochou turula na svojom kruháči za mostom. Ktovie aká bizarná história sprevádza toto umiestnenie.




Maticu si v týchto končinách asi nevážia.




Sídliská a bežný život sme príliš nezdokumentovali. Na okraji centra nevyčnievali monštruozity(v rámci sorela expermintov), ktoré by viedli ľudí k masovej emigrácii. A možno iba náladu pohľadu zlepšovalo skvelé počasie. V meste bol mierny ruch, korzujúci kávičkári a kočikári, pôsobilo typicky poloospato.

Komárno, nebuď k sebe také! Stavaj protiatómové kryty, pokračuj vo svojej pevnostnej tradícii, nech z teba vzíde po falloute nová populácia. Počas prechádzky popri všadeprítomných múroch som si predstavoval, ako by mesto mohlo žiť zo svojho turizmu a ničoho iného, keby dokázalo obnoviť svoje múry a pripustiť ľudí k vode. Dnešný obrázok je smutný.

Ponáhľali sme sa do Ostrihomu. Po maďarskej strane, pozdĺž juhu Duny. Po ceste nájdete veľa priemyslu, ale aj príjemné roztratené sídliská citlivo zakomponované do lužnej prírody.
V Ostrihome je bazilika MUST. Pravdupovediac, viac sme nestihli, pretože sa blížila búrka. Prejdite sa masívnym tunelom a hore už ani nemusíte ísť. Aj keď by sa na tie stĺpy dalo zazerať hodiny. Možno sa vrátite veriaci, ktovie.





Výhľad na sídliská Štúrova je ohromný a zľahka deprimujúci. Mesto má príjemnú promenádu zasahujúcu u do starého mesta, kde je viacero gastronomických zariadení, ktoré sme prezieravo nevyužili a prešli cez most do Štúrova počas prebiehajúcej búrky. Ostrihom je asi príjemné provinčné mesto, kam chodia aj partie stagerov.


Pod tlakom búrky a diktatúry väčšiny sme sa najedli v jednej z pridunajských lokálok, reštaurácia BAT. Samotná návšteva by vydala na šťavnatý report v gastronomickom fóre, ale podobnosť s týmto biznisom bola čisto náhodná. Ešte aj halászlé bolo bez chuti. Čašník mal spôsoby ako poľný kuchár. Odporúčam navštíviť s hygienikom a karma políciou.

Pretože sa chystám(aspoň na svoj kar) vrátiť do týchto lokalít, rád sa nechám poučiť o ďalších zastávkach, ktoré by správny čudák nemal vynechať.