Medzibodrožie (Bodrogköz) je oblasť medzi Bodrogom, Latoricou a slovenskou štátnou hranicou, taktiež sa k nej radí pár obcí na opačnom brehu Bodrogu (Ladmovce, Zemplín, Slovenské Nové Mesto a obce patriace do Tokajskej vinohradníckej oblasti); jedná sa teda o najjuhovýchodnejší výbežok Slovenska



a napísať o tomto kraji, uchopiť ho; tož nie práve najľahšie, obzvlášť keď sa to snaží urobiť človek čo nevie fotiť ani písať; a súc trošku oftopik v tomto fóre, namiesto o jednom konkrétnom meste, toto je sprievodca po jednej celej oblasti, pre ktorú je charakteristická absencia urbanizmu, keďže z historických dôvodov bola odrezaná od svojich prirodzených spádových centier.

Táto oblasť pripadla Českolovensku roku Pána 1918 z jednoduchého dôvodu, viedla tamadiaľ jediná železničná trať na Podkarpatskú Rus, ktorú si ale aj tak o 20 rokov aj s kúskom Slovenska privlastnil Sovietsky zväz. Územné členenie bolo následne reorganizované; okresným mestom sa stal Trebišov ktorý je vskutku ďaleko a pomimo celej oblasti. Okres Trebišov je dlhočizný slíž (dĺžka takmer 100 km), na jeho jednom konci je mesto Trebišov a na opačnom konci Čierna nad Tisou, povestná pýcha slovenského rurálneho urbanizmu. Dostať sa z tohto železničného uzla do okresného mesta trvá slabú hodinku a pol, z okolitých dedín je to ešte o čosi dlhšie.


verejný záchod v Slovenskom Novom Meste

Oblasť je izolovaná, hoc sa nachádza na rovine. So zvyškom Slovenska je táto enkláva o počte obyvateľov niečo pod 40 000 prepojená dvoma cestnými, jedným železničným mostom a jedným mostom pre peších. Z Čiernej nad Tisou dva vlaky denne na Ukrajinu, cestný hraničný prechod je plánovaný dlho, ale v nedohľadne. Ostáva iba Maďarsko, po vstupe do Schengenu pribudlo zopár nových hraničných priechodov a boli zrekonštruované staré vozovky. Plagáty pozývajúce na koncerty a diskotéky vás všetky odkážu do Maďarska, na nákupy sa tiež inde nechodí, v niektorých dedinách vládne typická vojna pamätníkov, čiže súťaž "ktorý národ postaví viac pomníkov". Slovenské Nové Mesto je nimi až prepchaté, nájdete tam turula, Masaryka, Štefánika i pamätník Trianonu (ktorý je tu dodnes namieste, Slovenské Nové Mesto je v podstate umelo odčleneným predmestím maďarského Sátoraljaújhely, ktoré skončilo za hranicou). Z periférie Slovenska odrezanej od svojich historických centier (Sátoraljaújhely, Užhorod) sa takto stala oblasť nikoho, kdesi medzi Slovenskom, Maďarskom a tajuplným nezábavným parkom menom Varehaland.


DIY hraničný priechod za Slovenským Novým Mestom, viva la Schengen

Varehaland, už zaniknuvšie impérium Járaya Cirmana slovenského podnikania, má hranice ťažko definovateľné, označkované charakteristickými rozpadávajúcimi sa výrobkami z dreva, a pomaly ale isto mizne z povrchu zemského. Epicentrum sa nachádza v okolí Slovenského Nového Mesta, kde ešte stále v centre obce nájdete (už mierne poničené) bilbordy, na ktorých si M.V. znalecky pričucháva k poháru špeciálneho vínka venovaného Robertovi Ficovi či Ivanovi Gašparovičovi. Hneď za dedinou (napriek honosnému názvu, Slovenské Nové Mesto nie je ani slovenské, ani nové, ani mesto) nájdete čerpaciu stanicu Agent007 vyzdobenú sadrovými trpaslíkmi. Pred čerpačkou parkuje celá podivuhodná zbierka motorových vozidiel, od desaťmetrovej limuzíny až po kolekciu sanitiek či poľnohospodárskych mechanizmov. Tieto vozidlá sa odtiaľ nikdy ani len nepohnú.


boxerský bilbord s Varehom

Medzi ďalšie význačné body Varehalandu patrí legendárne rekreačné stredisko Vareha Beach, v ktorom je koncentrovaná všetka Varehova geniálnosť. Neexistujúca promenáda v tvare strmého zrázu, naznačená nočným osvetlením, zavedie vás z obce Malá Bara (asfaltka smerom na Boršu, kto by hľadal) až k samotnému stredisku. Po pravej strane cesty sa nachádza jazero, na ktorého hladine (v súčasnosti ale už čoraz viac pod jeho hladinou) je postavená impozantná drevená terasa so stolmi a stoličkami. Vedľa neustále postáva strážnik, hoci onedlho tam už nebude čo strážiť. Naľavo od cesty sa nachádza ubytovacie zariadenie - rozpadávajúce sa drevené búdky s trvanlivosťou pod 5 rokov, a pódium uprostred, to všetko v očarujúcom prostredí ilegálne vybúraného zárezu pripomínajúceho kameňolom. Mikuláš Vareha porobil ilegálnych terénnych úprav až-až.






očarujúca promenáda smerom na Vareha Beach

Drevené búdky sú Varehov trademark a značkuje si nimi svoje územie, rovnako ako drevenými tabuľkami na bránach opustených domov. Vareha mal niekoľko desiatok firiem, sídliacich výhradne v opustených domoch, kde v jednom dome sídlilo zo 5-10 firiem. Napríklad v neveľkých Ladmovciach sa vyskytovali tri takéto sídla. Ťažisko Varehovho podnikania spočívalo hlavne vo výrobe nekvalitných drevených výrobkov, obzvlášť chatiek, búdiek a nábytku.


typické varehovské búdky


typické sídlo varehovských firiem

Nerátajúc úpätia a predhorie Zemplínskych vrchov, oblasť je na rovine a od zvyšku Slovenska je oddelená buď týmito (nevysokými) horami, alebo nekonečnými latorickými močariskami, ktoré sa v prípade vyššej hladiny rieky rozlejú aj do desaťkilometrovej šírky. Hrádze pri Latorici sú výborné na bicyklovanie (občas musíte preliezať stavidlá), pokiaľ zablúdite trošku hlbšie od hrádze, objavíte krásnu lužnú divočinu a rozličné podivuhodné železné konštrukcie, lode či ich zvyšky, hocičo. Hrdzavejúce konštrukcie poľnohospodárskych družstiev dodávajú neopakovateľnú rural decay atmosféru, typickú pre tento kraj.










krásny stojan v Malej Bare


autobusová zastávka v Strede nad Bodrogom; načo cestovný poriadok lepiť na stojan, keď na to máme strom.

Stačí sa prejsť po Ladmovciach, vyľudňujúca sa obec na kraji sveta. Väčšiu rozlohu, než samotné domy, tu zaberajú cesty, pričom ulice majú ledabolo (asi traktormi vyjazdenú) lajdácku mriežkovú štruktúru, tu i tam sa pomedzi nimi nájdu nejaké domy. Dvory sú prepchaté úchvatnými zbierkami rozličných predmetov ťažko priraditeľného účelu, pomedzi ktoré pobehuje hydina. Pod obcou sa nachádza neuveriteľná hustá a urastená lužná džungľa. Ešte pred 20 rokmi tam nebola, boli tam pastviny. Potom sa pásť prestalo a hrádza začala presakovať čoraz viac. Dnes sa pod obcou nachádza veľké občasné jazero z ktorého vyrastá hustý les.


intravilán Ladmoviec


v Ladmovciach zastal čas a majú tam furt tri hodiny, namaľované na stene kostola.

Nachádzajú sa tu aj dve mestá, obe oplývajú vidieckym charakterom. Kráľovský Chlmec to aspoň maskuje prítomnosťou historických budov a počtom obyvateľov blízko k desaťtisícke, Čierna nad Tisou nemusí maskovať nič. Toto vymierajúce mesto s ulicami plnými ľudí apaticky sediacich na schodoch a očarujúcou balkánskou atmosférou vzniklo pred 60 rokmi. Ide o ozrutné železničné prekladisko, na kraji ktorého je prilepených pár panelákov. Centrum mesta tvorí Námestie Pionierov vydlaždené terazzo dlažbou, lemované pár nákupnými centrami, za ním je promenáda pôsobiaca dojmom prímorského mestečka, pozdĺž impozantného parku (môže tvoriť snáď pätinu rozlohy mesta, ak odrátame prekladisko) a ázijských obchodov až k stanici, pred ktorou sa nachádza historická pamiatka, to jest stará lokomotíva. Vo vestibule želeničnej stanice sa nachádza monumentálna maľba sovietskych tankov vyhrajuvších druhú svetovú vojnu, pričom zjavne nejde o pamätník rokovaní, ktoré onehdá prebehli v tomto meste, a výsledkom ktorých bola invázia sovietskych tankov do ČSSR.


kaderníctvo v budove stanice Čierna nad Tisou


autobusová stanica Čierna nad Tisou

e.: zopár ďalších fotiek+stručných obkecov (aj pre nefejsbukistov)
http://www.facebook.com/media/set/?set=a.1978425584064.116882.1345874147&type=1&l=407fac820f
http://www.facebook.com/media/set/?set=a.1404568357992.54941.1345874147&type=1&l=95af92e84c



×÷ßßß$ˇ~[☼◙ş→☻ü84ó♀ÇüŮń§►♫☺♀♂ć☺<ˇ