(Zacal som prologom, toto je prva cast)

Nepovedal som nahodou minule ze "este 3 krat a odchadzam"? Mam pocit ze niekde v tych riadkoch to napisane je. A veru som tak i ucinil.
S nou sa vydrzat neda. Jednoducho neda. Ano, telefonovat par krato do tyzdna je vporiadku, tak ako raz-dva krat ju vidiet popr. raz do tyzdna "doma" spat. Ale zit s nou nie je pre mna. Zacinam mozno chapat mojho otca preco odisiel...

Zase zacala rozoberat nejake blbosticky, malickosti, jednoducho somariny ktore netreba riesiet nejako neuroticky. Vynadala mi, ze sa smejem pocas televiznych novim. He?! A co mam plakat? Nerozumiem jej, ale toto uz bolo moc. Zacala do mna hustit vsetky mozne somariny co sa na cloveka v mojom veku daju adaptovat (snad az na smilstvo a drogovanie).
Ja ale tieto veci vydrzat nemozem...
Najhorsie aj tak byva, ked mi zacne nadavat za svoje chyby. Ano, ja nie som perfektny, to uznavam, ale ona akoby egocentricky sledovala len svoje dobre vlastnosti a bola vo svojom svete perfektna. Nie, ja to proste nemusim...
Bola to nedela vecer.

Mojou vyhodou bola choroba a tak som sa v pondelok pred obedom vybral za kamaratom, ktoreho som aj tak uz dlho nevidel a poprosil ho ci by nebol schopny po mna prist autickom. Ze sa stahujem.
Druha navsteva bola u babky, ktorej som situaciu vysvetlil a ona uznala ze do zaciatku juna u nej mozem prebyvat.
Tretia navsteva bola u druhej babky na obede a stvrta smerovala rovno "domov".

Zobral som tasky, nahadzal do nich oblecenie, cd's, knihy, skolske potreby, hygienicke pomocky a neviem este co vsetko, zavolal kamaratovi a ten ochotne pristavil za par minut svoju cervenu skodu pred moj dom.

O par minut som sa uz vybaloval u mojej starje mamy. Hmmm...


A toto cele sa odohralo par tyzdnov dozadu.
Co z toho teraz mam?
--Zmenu--
Pekne je vsetko ine, vsetko ine v mojom zivote po kazdej stranke (nenarazam teraz len na prestahovanie sa) a to vsetko sa tvari byt pozitivne...
Mam pokoj vo svojom srdci so zenami, mam pokoj ohladom byvania. Skola sice sere, ale nie viac ako inokedy, duna je teraz 10metrov od mojho domova takze sa tam aj castejsie ukazem, vsade mam blizko, pretoze Stare Mesto je proste centrum a mozem sa smiat soferom do tvare ked rano o 0800 stoja v zapche na Miczkiewiczovej (ci ako sa to uz pise...).

Aj tak teraz sedim doma, netujem, ale raz za cas sa tu ukazem. Tyzden - u babky, vikend - u otca, sem-tam - "doma".
Vzathy su dobre - matka ocakava ze to je len temporalne stadium, babka to zvlada a otec riesi moju pravno/financnu situaciu. Nebyt kapitalizmu je mi lepsie, ale nestazujem si... Nie velmi.

A som spokojny.



Co vsak bude po tom v juni?
Zivot ukaze. Mam pred sebou este prijimacky do Salzburgu. Ak vsetko pojde ako ma (a to pojde! ;) tak odidem tam do skoly. Mam garzonku volnu, ziaden najomca, ale nie su peniaze... Jedine ak by som tam s nikeym, ale azatim neni job a neviem ako bude s VS... Asi ma najblizsie caka sud s oboma rodicmi o vyzivne, z coho sa uz nieco snad bude dat vyvodit.


Len by som rad uz nad niecim povedal - "Veni, vidi, vici."

Peace