Milujem svoje mesto, v týchto dňoch ešte viac. Ulice, autobusy a bary sú prázdne, cítim výnimočnosť týchto chvíľ, a cítim akoby mi tu všetko patrilo. Všetci sú preč a vracajú len tí čo sú celý rok niekde v zahraničí.

Vraciam sa o štvrtej z klubu pešo domov, bez peňazí a bez slúchadiel. Počúvam prázdne mesto. Čajky ktoré sa nechajú unášať prúdom rieky, a keď sa priblíži tieň Starého mosta, so škriekaním postupne vzlietajú, pristanú pár desiatok metrov proti prúdu a hrajú tú svoju hlúpu hru znova a znova. Po petržalskom štadióne neostala ani stopa. Nočný Sad Janka Kráľa, kde som naposledy v septembri fňukal nad sebou a kde teraz vyspevú vtáky, ktoré majú svoj vlastný kalendár a ignorujú to čo sa deje vonku.