Mexiko / Guatemala / Belize
marec 2013

Ako kazdy rok, ani tentokrat som si neodpustil trojtyzdnovy backpacking niekam daleko do sveta. Tentokrat volba padla na strednu Ameriku - polostrov Yucatan v Mexiku, a k tomu Guatemala a Belize.
Ale pekne po poriadku. Po vycerpavajucom lete trvajucom den a pol (dva prestupy, unavne cakanie na letiskach, americky sterilne usmevy stewardiek American airlines, skurvena zima v lietadle) sme pristali v Cancune, dovolenkovej destinacii americkej strednej triedy. Z kazdej strany pokriky "Hi amigo, come visit my shop amigo, where are you from amigo, do you want marijuana amigo?", vysoke ceny hotelov, umelohmotny turizmus. Po jednej noci sme odtial prchali kade lahsie - najprv na pyramidy Chichen Itza a potom do kolonialneho mesta Merida s krasnym namestim a nasledne do pokojneho primorskeho letoviska Campeche. To ma prekvapilo nadhernou atmosferou, ktora mi pripominala skor stredomorie ako strednu Ameriku, restauracie boli tiche a ludoprazdne, ulice ciste, namestia boli plne holubov a cas sa tam nahle spomalil na uplne slimacie tempo:



Nasledoval vylet do Palenque a obhliadka zrucanin davneho mayskeho mesta, hlboko uprostred dzungle. V jednej z tychto zrucanin je hrobka mayskeho krala Pacala:



Tam sa nam takmer podarilo stratit v dzungli, ale malo to svoje caro - po stromoch sa prehanali opice, v krikoch cupeli hady a ja som konecne na sebe zacal pozorovat ten nakazlivy pocit, ked je clovek na cestach, smrdi jak zumpa, ma vsetko prepotene a zajebane od blata a od prachu, ale je mu to vsetko jedno, lebo proste len ide dalej a je stastny.

Zaujimave je, aku mylnu predstavu som mal o stredoamericanoch, kym som ich nezazil nazivo. Totalne vyrelaxovana mentalita, usmev od ucha k uchu, na vsetko je cas, podavanie ruk, potlapkavanie po pleciach, a vsetko je uprimne. Ti ludia chcu vela vediet, vela sa pytaju, vela sa smeju, avsak neradi sa fotia - ked som niekedy na niekoho namieril objektiv, stretol som sa vacsinou z hromzenim a odmietavym gestikulovanim. Tieto mayske zeny si ma nastastie nevsimli:



Nasledoval presun do horskeho mesta San Cristobal de Las Casas - s prehladom jedno z najkrajsich miest, ktore som kedy navstivil, spolocne s cinskym Fenghuangom a vietnamskym Hoi An. Opat ticha pokojna kolonialna atmosfera, stojaci cas, deti hrajuce sa na namesti, turistov pomenej, v okoli krasne hory. Jedinou vadou na krase v tomto meste boli zaplavy pojebanych drednatych hipikov z USA, ktori sa tam prestahovali a zivili sa poulicnym muzicirovanim alebo otravovanim turistov.



San Cristobal je taktiez jednym z centier zapatistickeho odporu voci mexickej vlade, podporujuceho prava povodnych mayskych obyvatelov. Zapatisti maju v tomto regione silnu podporu, jedno mesto v state Chiapas ma nazov "Emiliano Zapata" a dokonca som zaregistroval aj zopar obchodikov s ich suvenirmi (wtf?)



Odtial sme si vzali celodenny autobus do Guatemaly, a akonahle som vstupil na ich uzemie, padla mi sanka. Cesta hornatou krajinou plnou serpentin a dramatickych udoli bola neskutocna. Skutocne, zazil som uz kadeco, ale tak krasne zvlnenu krajinu som nevidel snad este nikdy. Len akoby nahodou ti zrazu cestu pretne uzasna aktivna sopka co chrli dym, alebo sa zrazu cesta zvinie tak, ze sa dostanes nad oblaky a pozorujes krajinu ako vo sne ... fantasticky zazitok. Ciel nasej cesty bol nemenej uchvatny - Lago de Atitlan, krasne blankytne modre jazero, opat opklopene sopkami.
Pozeram vsak, ze som sa uz prilis rozpisal, a kedze nerad nudim, tak to skratim. V Guatemale sme okrem Lago de Atitlan navsivili velmi pekne mesto Antigua (nieco podobne ako San Christobal v Mexiku, avsak ja som ti to moc neuzil, kedze som 3 dni presedel s crevnou chripkou na hotelovom WC), a najma carovne mestecko Flores, ucupene na malom ostrove uprostred velkeho jazera, kam sa da dostat jedinym mostom, a odkial vedie cesta do slavneho centra mayskych zrucanin v dzungli s nazvom Tikal.
Cesta pokracovala jednodennou navstevou Belize - tuto krajinu neodporucam, ak nie si fanusik potapania alebo snorchlovania. Inac to moc zmysel nema. Nevrli ludia (vacsinou kreolska populacia), brutalne nebezpecne mesto Belize City (trochu mi pripomina atmosferou americky Baltimore = jedno velke ghetto) a neskutocne vysoke ceny. Prec odtial.
Po vydychnuti si na hranici Mexiko-Belize sme sa presunuli naspat do Cancunu, kde uz cakal dalsi strastiplny let do Europy, tentokrat skomplikovany mojim zapalom stredneho ucha, ktory pokracuje az do dneska :). Ole!



Z Guatemaly bohuzial zatial nemam fotky, nejako sa mi dovrzala karta na fotaku. Pokusim sa s tym nieco spravit a doplnim ich nabuduce.

Zopar rad a tipov:
- Hostely v Mexiku a Guatemale su vseobecne na velmi vysokej urovni, ciste a upravene, vo vacsine z nich je standard vlastna kupelna z WC a v niektorych sme mali dokonca na izbe plazmovy televizor (wtf). Kedze je momentalne low season, hostely boli vacsinou poloprazdne, na silnejsiu sezonu vsak odporucam stranku hostelworld.com, ktoru vyuzivam kazdorocne, a kde sa daju robit rezervacie vopred
- Fakultativne vylety do okolia: hostely vacsinou maju plnu ponuku vyletov na zaujimave miesta v okoli (ak si fanusik mayskej kultury a ich architektury, na tychto miestach sa budes vytesovat), a najma dokazu vsetci sprostredkovat autobusove spojenie takmer kamkolvek, s tym, ze si ta nasledne autobus vyzvihne priamo v hosteli. Velmi pohodlne a pri konstantnom presuvani fakt potesi.
- Orientacne ceny za hotel: dvojpostelova izba v drahsej lokalite (napr. Cancun alebo San Christobal de las Casas) stoji do 500 mexickych pesos (cca 30 Eur), v lacnejsich oblastiach sa da v pohode najst aj za 300 pesos. V Guatemale je ubytovanie vyrazne lacnejsie.
- Jedlo: ano, mrte dobre. Fajitas, burritos, quesallidas, enchilladas na vsetky mozne sposoby, a k tomu regionalne speciality - v Mexiku pollo asado a na ranajky silna omeleta huevos rancheros, alebo v Guatemale prapodivne jedlo zvane pepian. v Mexiku sa najes za 100 pesos dosytosti, ale ked poznas vychytavky, tak aj za ovela menej - odporucam najma siet Las Quekas, ktora sa da najst na viacerych miestach na Yucatane, a kde jedna quesadilla plnena cim chces stoji len 13 pesos. Win.
- Cestovanie: autobusova doprava v Mexiku a Guatemale je na vyssej urovni ako u nas. V oboch krajinach je vela sukromnych dopravcov pounukajucich komfortne dialkove autobusy(najvacsi a najlepsi v Mexiku je ADO), a presuny su tym padom pohodlne a prijemne. Pozor vsak na jednu vec - vezmite si do busu teple veci, lebo ti kokoti tam VZDY nastavia klimu asi na 5 stupnov celzia. Dalsia vec - v Guatemala City sa neodporuca chodit cervenymi busmi, povodne americkymi schoolbusmi, kedze je v nich vysoke riziko kradeze a prepadnutia. Do Guatemala City vseobecne nechodte, hnusne mesto.
- Zide sa vam spanielcina, aspon uplne zaklady. Na mnohych miestach totiz po anglicky nevedia ani ceknut. Moja spanielcina je vsak skutocne mizerna, ale bohate to na zakladne veci stacilo.