tak nejak to dnes cele dospelo k tomu, ze som sa dlhsie zadumal k nasledujucim dvom uvaham - nie su to ziadne nove ci prevratne zistenia ci zmeny v mojom mysleni, chapani, ci pristupe .... ale mam pocit, ze sa hodia zrovna sem

"Aky ma zmysel ze vznika zly pocit alebo pocit hnevu, ked si clovek od niekoho vypocuje, ze mu v tej chvili na nom prekaza, vadi ci skodi to co robi ci rozprava. Zly pocit predsa asi ma hlavne ten co vyslovil staznost, a preto sa vyjadril. U osloveneho dokonca vznika priestor pre vznik dobreho pocitu ci radosti z toho ze vzniknol jednoznacny navod ako niekomu spravit radost ci vyhoviet. A hlavne vecsinou ani netreba nic robit - prave naopak staci s niecim prestat :)"


"Nie, ze by som na to prisiel az teraz ale myslim, ze by som sa mal viac snazit (a myslim, ze aj hromada dalsich ludi) mat toto na vedomi: Zda sa mi totiz casto ze je tazke a zlozite prist na to ako niekomu spravit radost, vyhoviet, ci byt prospesny rovno podla toho ako vtedy ten clovek na mna posobi, sprava sa, alebo si myslim, ze ma prave naladu. Aj ked velmi chcem. Beriem do uvahy, ze mam pocit ze sa tvari napriklad smutne, unavene, vystrasene, sklamane alebo spokojne ci radostne. Na tom nezalezi. V tomto vypocte a planovani sa vsak zabuda na to najdolezitejsie, z coho si myslim, ze treba vychadzat a sice skutocny stav, realne potreby ci tuzby toho cloveka. Ked vymyslim co urobim bez toho aby som tento skutocny stav vedel (najlepsie priamo od toho cloveka), nemusim mu dokonca mojim skutkom ani len byt prospesny, nie to este spravit radost, napriek mojmu najlepsiemu umyslu. Vlastne som sa v takom pripade len pokusil potesit a spravit radost len mojej vlastnej predstave toho cloveka, fantazii ktoru som si sam vytvoril v hlave. Myslim, ze casto zabudame, ze ludia okolo nas su nieco ovela ovela vecsie, krajsie, komplikovanejsie, zahadnejsie a komplexnejsie ako to co si vytvaram v hlave ako ich obrazy na zaklade doterajsej interakcie snimi a velkeho mnozstva odhadov, fantazii a predpokladov. Nech uz 'poznam' (cize si vytvaram obraz) cloveka kratky alebo velmi dlhy cas - je to len obraz. Pochybujem, ze sme schopny si v hlave vytvorit celeho druheho cloveka so vsetkym aky je s jeho osobou, myslenim, spravanim atd ... a uz vobec nie ludi viac, vlastne vsetkych s ktorymi prichadzam do kontaktu. Osobne sa teda snazim pri interakcii s ludmi mat na vedomi, ze tito a ich obrazi v mojej mysli nie su jedno a to iste. Ale priznavam, ze zatial (ako kazdy clovek) na to obcas zabudam a casto je pre mna svetom len ten obraz sveta v mojej hlave, ktory som si doteraz vytvoril. Nesmiem zabudat ze ten nie je ani zdaleka tym svetom v ktorom realne existujem. Predstava sveta a jeho obraz v jedneho mozgu nemoze byt predsa ani zdaleka tak zlozita, dokonala, komplikovana a rozsiahla ako realny svet. Aj ked, nas rozum (alebo ego?) nas casto s kludom utvrdzuje v tom, ze cely nekonecny vesmir sa nam kludne do hlavy zmesti a niekedy dokonca aj vesmirov niekolko Ludska fantazia a predstavivost je uzasna, jedinecna a prekrasna zalezitost ale rovnako aj skutocny svet okolo nas. Preto si myslim, ze je hlupost fantaziou prekryvat svet tam, kde mam moznost ho vnimat v jeho realnej krase. Mame predsa vela inych moznosti, kde mozme dat fantazii jej tvorivy priestor... "

plz ak sa niekomu zda, ze by sa to dalo chapat a brat inak alebo naopak suhlasite a mozte potvrdit ze ma moje uvazovanie zmysel a tiez to vnimate podobne sem s komentom ;)