ja z toho decka umrem, on zacal chodit na nocnik. len tak, zo dna na den. uz je tomu tyzden, co nepustil do nohavic, tak to uz asi bude nastalo. hlavny impulz bol ten, ze som mu navrhla premiestnit nocnik na zachod, kde ho nebude nikto vyrusovat. do 2 minut sa tam vycikal, potom mal este dve-tri nehody pocas 2 dni a koniec plienkam. trochu sa citim odveci, lebo to cele vyzeralo, ze to decko sa rozhodlo uplne samo. ze ja som do toho cele tie mesiace zasahovala zbytocne. alebo druha moznost - co som si uz velakrat vsimla - ze ked dieta nieco ucim, niekedy si to nechava spracovavat a dozrievat v hlave isty cas, kludne aj niekolko tyzdnov alebo mesiacov. a potom to zrazu zacne robit/hovorit/vediet. aj v pripade, ze sa dana vec dlhy cas vobec nespominala. tymto som len chcela povzbudit ostatnych zufalych rodicov s pocitom hrachu na stenu :)