pamatam sa,ze ked som bola este na zakladke a pisali sme vzdy datum na tabulu, tak som sa tesila na 2 roky-1998 a 2012, tak sa mi zdali obe cisla magicke. Hlavne ten 2012, to sa mi zdalo uplne supis,ze vobec niekedy raz bude aj taky rok.

a ten rok prisiel, a bol najhorsim v mojom zivote a dufam,ze ho uz ziaden nepredbehne.

sesterke sa narodilo babo, ktore velmi dlho chcela, po necelych 3 mesiacoch, ale zomrelo. Pamatam si mojho ocina stat na Lukyho pohrebe, stal tam, zadrziaval slzy.
O mesiac som stala pred jeho rakvou a pozerala sa na jeho fotku.

Kazdy jeden den nam chystal pohar mlieka a jablko rano, aby sme boli zdrave. Ked som si kychla posielal ma do nemocnice a sam podlahol ako 49rocny rakovine,ktorej primarny zdroj nikdy nenasli.

A ostali sme 3, mamina,sestra, ja a samozrejme nas 4nohy clen rodiny Aski.

Ktora nas ale tiez opustila 29. decembra. Moja najzlatsia, ktorej som vzdy na hrudi plakala, ktora mi bola najlepsou kamoskou a najvacsou laskou odisla. Do konca som jej drzala ruku na srdci, kym jej bit neprestalo.



A poviem vam, nie je to prijemny pocit, ked vam zoberu polku vasich najblizsich.



Vsetci mi hovoria aka som silna, ze to tak dobre zvladam.

Ja to ale nechcem zvladat, ja ho chcem spat, nerozumiem preco s nami neobeduje, preco mi nenadava,ze sa mam ucit a ze nemam byt cely den pri pocitaci, preco mi nehovori,ze si mam ist precitat knizku a dat si jablko, to jablko hlavne.

Smutno mi je a som zlomena.

Nehladam pochopenie, lebo myslim,ze nikto mi ho neda, chcem sa sama zmierit s tym,kde som.

Hovori sa,ze cas vsetko vylieci, mozno neskor, ale ja citim,ze cim dalej tym chyba viac.

"Ahoj oci, my ta zase prideme pozriet, ked ti bude lepsie, teraz si oddychni." sama som tym slovam neverila, ked som odchadzala.

A boli pravdive, len to asi potrva o nieco dlhsie.