povedala by som, že to fakt vôbec netreba riešiť. atramentovým perom sa už decká neučia písať a s motorovou pílou asi nejde pracovať ;)

ja si príbory prekladám automaticky. ak mi niekto povie, že "aaaa ty si ľavák." tak poviem, že ano a ľaváci sú šikovní zlodeji. a je vybavené. keď pri okienku majú pero na jebnutej pružinke, buď im ju natiahnem do prasknutia, alebo si vypýtam normálne.

notebook mám prehodený: praváci sú na ňom stratení :)

ak je malý fanda do strihania, nech mu kupi ľavácke nožničky ;)
hlavné je - neprerábať ale ani nerobiť z toho neviemčo. temné roky sú za nami dufam.

plniace pera a karisbloky; na pracovnom vyucovani zle noznice.

ze sa ma mama furt pytala ze ako mozem drzat tu naberacku/ihlu/whatever v lavej ruke. Som jej zakazdym povedala ze presne tak isto ako to ona drzi v pravej a basta.

Mne furt robilo a este aj robi problem automaticky sa uhnut oprotiiducemu cloveku do spravnej strany, potom to vyzera ze chvilu kolo seba tancujeme a ospravedlnujeme sa.
A vsetky neblahe nasledky preucenia, zial. ale ja som aj tak ambidexter.

to ze to stale niekto riesil. tak ho treba pripravit nech si to nevsima.
no a davat si pri spuosobnom jedeni spagiet lyzicu do ust pravou rukou to je fakt zle a mohol som trenovat uz skor.

- mna vytacalo, ze ludia zabudali davat pribor tak ako mi sedi.
- blbe poznamky - "ty si lavak? no toto". noznice, skrabky, noze.
- potom take automatizmy, ze mi ludia podavali vsetko do pravej ruky.
- stari rodicia ma este v rannom detstve chceli preucat. mama nastastie zatrhla.
na viac si v rychlosti nespomeniem