toto je teza k antiteze poviedke http://kyberia.sk/id/544846 kde pan dotycny rozjebal infrazvukom celu planetu zo zelezobetonu, tato je o tom ako niekto v tom istom momente startuje novu Eru, ale ako, to si este necham pre seba (ma to nieco docinenia s kridlami ;)

Zo štyroch svetových strán prišli a bolo ich tucet tuctov tisicov.
Boli biely, boli čierny, muži, ženy, deti, vysoký, nízky.
Zo štyroch strán svetových prišli a ani ?archa minulosti im nezkrivila úsmev na perách.

Bolelo to. Veľmi to bolelo. Všetkých. Ešte to však úplne neskončilo , veci úplne skončia až keď z ich popola vznikne niečo nové. Pevnejšie.

Hľa, priateľu moj, prichádzam ako zlodej ale nie ako vrah.
V plátenom batohu na chrbte mám stroj ktorý som ukradol tam za morom v smutnej šedej krajine , kedysi tak krásnej a múdrej, potom pyšnej a nakoniec plnej smrti.

Ako už veľa krát za posledných 10 ?ažkých rokov priateľu moj, pomožeš mi zdvihnú? tento kamenný blok a vynies? ho hore do Chrámu ?

Hudba rezonuje fraktálovymi stenami Sagrady.

Nikto tomu nevenuje pozornos? že po stáročiach vynášame archu úmluvy na svetlo sveta. Všetci vedia, všetci chápu. Rytmus tíchne.

Mesiac je v siedmom dóme. Ešte chvílu, ešte chvílu a dojde k zarovnaniu planét

Toto je to miesto. Keby sa predlžila osa symetrie mojho tela do výšky tak prejde najvyšším bodom Sagrady.

Archa je predo mnou. Odkial si prišla a čo v tebe bolo?
Miliardy kvoli tebe zomreli lebo mocný to nepochopili.

Pýtaš sa ma “odkial vieš že je v tej bedni dokonalé vákum?”.
Neviem to. Dúfam. Cítim. Verím.
Urobil som všetko čo som uznal za správne, zvyšok je na voli iných.
Keby som sa tých tisícov opýtal “prečo ste prišli?” odpovedali by to isté.
Tak to má by?.

Z batohu vyberáme prototyp kompilátoru hmoty do objemu 23x23x23cm a vkladáme ho do archy úmluvy. Vnútri je hladká ako diamant. Odsávame vzduch.

Musí to vyjs?. Musí. Po železnom veku neprichádza znova zlatý vek, história postupuje po špirále. Diamantový vek.

Beriem do rúk ďialkový ovládač kompilátoru a vkladám doň kartu s dátami.
A to si kurva píšte že je to elegantný kód.

Mesiac je v siedmom dóme. Práve došlo k zarovnaniu planét.

"Execute." Šepkám zopnutými perami YUVREE inštrukciu.

Su slova, rozhodnutia,ktore, vyrieknute a vykonane v pravy cas na pravom mieste, maju moc zmenit svet.
Amen.
Om mani padme hum.
Maktub.
EA!
Bud vola tvoja.
Su momenty v existencii vesmiru, momenty zablesku svetla, momenty medzisuctu, momenty ked vedomie-bez-objektu natiahne svoju ruku z nicoty vecneho spanku a roztoci koleso Dharmy o nieco rychlejsie, momenty ked nieco zanika aby nieco ine mohlo vzniknut.

V jednom z tychto momentov tisice Bytosti zdvihlo svoje ruky k Pozdravu Slnku ktore uz roky neukazalo svoju tvar.
"And serve , Serve the purpose of Love!"

Kamenná kocka implodovala v záblesku bieleho Svetla.

A na jej mieste ostala levitujúca perla žiariace zeleným svetlom vnútri ktorej bolo 65536 nanoassemblerov v tvare pohára.

Trojka pohárov. Voz. Aeón. Blázon. Císarovna.

Zobral som šém do rúk a vložil do zdroja infrazvukovej interferncie ktorý som mal pripevnený na čele.

“Zdravíme delfínov. UIIIIIIIIIII”