Čerpadlo do studne pri dome, lebo zavlažovanie je v týchto suchách psychorelax.
Kto bude riešiť čerpadlo na závlahu (nie na prevádzku domu) odporúčam poľskú značku Omnigena, je to zlatá stredná cesta medzi Čínou a značkami ako Calpeda, Pumpeg a pod...





DJI mikrofony lebo nastal čas...

Ako bio striekat proti obalovacoci jablcnom: https://www.facebook.com/share/v/1Ffy6WdkzL/

Stromky - rakovina a hubové ochorenia
https://biofruitnet.eu/wp-content/uploads/2023/04/108PA4.pdf

Keď si kúpiš sadbovú cibuľku, tak sa to robí aj tak, že nasadíš nahusto, jednu vedľa druhej.
A potom si ako "jarnú" cibuľku vytrhávaš na preskáčku vždy tak, aby ti nakoniec zostali cibule s rozostupom asi 8-10 cm, a tie už tam necháš, a z tých sa stanú veľké bulvy (majú miesto). Čiže sklízíš postupne, najprv malé tenké, potom stále hrubšie, a vždy si vlastne pretrhávaš tie rastúce cibule tak, aby tie zostávajúce mali viac miesta.

Záhon Rozuma na Agrokomplexe

Záhon Rozuma - skupina na Facebooku


Môj názor: Pekný príklad regeneratívneho pestovania s minimom rýľovania a maximom využitia biologického odpadu. Na druhej strane, na ílovitom pozemku s množstvom pýru som to ešte nemal odvahu / chuť to vyskúšať. V skupine Záhon Rozuma na Facebooku ponúkajú rôzne rady, ale aj knižky a preparáty. Zatiaľ sú tie záhony v SR len 2-3 roky tuším. Tak asi počkám na ďalšie, prepracované vydanie knižky.

Zmacadlo z brectanu

Ekofarma v Rakúsku so 7000 odrodami paradajok

https://youtu.be/em5WzJ1QQLk


Google Maps: Stekovics, FrauenKirchen: https://maps.app.goo.gl/BuXNX5jrCx5gEVGJ8

https://www.facebook.com/share/p/8mSBNfMiWqr3f3Wu/

My sme pred 3 rokmi kúpili na Aliexpresse takéto 12V čerpadlo: https://www.aliexpress.com/item/32846775265.html?spm=a2g0o.order_list.order_list_main.55.49e31802zYp2vg

Pôvodná idea bol plne automatický systém so solárnym pohonom. (V záhrade nemáme elektrinu ani vodovod)
Zatiaľ sme to spravili Poloautomaticky. Nemám fotovoltiku, ale zatiaľ len 2 tisíclitrové nádrže - IBC, ktoré zachytávajú dažďovú vodu z chatky a sú cca meter a pol nad záhonmi (pozemok do kopca):



Na záhradu chodím raz za 1-2 týždne a vodu som tento rok dopĺňal len raz.

K nim som našiel spínacie hodiny na tuškovú batériu na nízkotlakové systémy:

Ten zavlažovací časovač Rain pressure Zero som kúpil tu
Ešte to majú asi tu: https://kdgarden.sk/zavlaha/3412-bateriova-jednotka-rain-zero.html?SubmitCurrency=1&id_currency=1
Mala by to byť novšia verzia tohto: https://darlac.com/product/dw253-electronic-water-timer/
Tie zavlažovacie počítače z Lidla napríklad rodičom zle fungujú na takýto beztlakový systém.

A potom som dal jednu hadicu, ktorá ide do 5 záhonov (každý má cca 10m) a zatiaľ to utiahlo:

Tuším každých 30 cm je sú takéto 4 dierky, ktorými to kvapká:


Suma sumárum: Tento rok som doplnil cca 600l zo studne koncom júna. Inak to ide len na dažďovú vodu a gravitáciu. Aktuálny stav je 800 l vody v nádržiach, čo mi pri aktuálnom polievaní (ráno a večer po 20 minút) vydrží cca 2 týždne (ak by nepršalo).

Ešte dodatočne ďakujem za inšpiráciu ID Mysak a ďalším z tejto diskusie: https://kyberia.sk/id/8493030

Tie F1 zo zásady nie, ale ostatné info môže byť použiteľné:


"Keďže začíname so zberom prvých druhov zeleninky ( reďkvičky, šaláty, jarná cibuľka...), spracoval som si pomocnú tabuľku na plánovanie, aké druhy zeleninky môžeme a do kedy vysievať a vysádzať na uvoĺnené hriadky"

Zdroj: https://www.facebook.com/photo/?fbid=1395493797900978&set=gm.6720294967980526&idorvanity=5995024873840876

vypestuj houby :P http://jonasgru.sk/mycology/hliva_v_pohari

Zdroj Výzkumný ústav rostlinné výroby, vvi

Alternatívne OLLA nádoby DIY: https://www.facebook.com/groups/435354553173156/posts/8870896579618869

Papriky podľa metódy p. Šipoša

Zdieľam sem z Facebooku: Zdroj

Mnohí ľudia sa ma pýtali kde si môžu prečítať o záhone Rozuma. Tu je skrátený návod na jeho tvorbu.
Záhon Rozuma, kondenzuje vodu zo vzdušnej vlkosti, zásobuje rastliny všetkou výživou a nepotrebuje žiadnu mimoriadnu opateru.
Rozmery záhona
Na jeden záhon potrebujeme 1,4 - 1,6 m široký priestor, plus po 60 cm na trávnaté chodníky medzi záhonmi. Na dĺžke nezáleží.
Výživový zľab
Výživový žľab je výkop uprostred napnený organikou, hlboký 35 cm široký 60-80 cm.
Produktívny hrebeň
Produktíne hrebene sú 30 cm široké pásy zeme okolo výživového žľabu. Na nich pestujeme zeleninu. Keďže záhon dáva rastlinám všetku potrebnú výživu a za normálnych podmienok aj dostatok vlahy, rastliny na ne sadíme v 3 - 4 radoch nahusto, s oveľa nižšími sponmi ako na bežnom záhone.
Trávnatý chodník
Na chodníky neželieme miesto. Tých 60 cm je tak akurát. Na chodníky vysievame trávu (mne sa osvedčil mätonoh), lucernu alebo ďatelinu.
Vymeranie záhona
60 cm - trávnatý chodník
30 cm - prvý produktívny hrebeň
60 - 80 cm - výživový žľab
30 cm - druhý produktívny hrebeň
60 cm - trávnatý chodník
Mulčovanie kartónom
V prípade, že robíme záhon na trávnatej ploche, môžeme budúce produktívne hrebene pokryť vrstvou kartónu.
Plnenie výživového žľabu

Na dno žľabu dávame hrubšie konáre do výšky tak 15 cm.
V druhej vrstve, idú tenké konáre.
Tretia vrstva je hrubá organika, stonky kukurice, slnečnice, z rajčín a podobne.
Posledná vrstva je jemnejšia organika, teda čerstvá zelina, tráva či lístie.








Skupina Záhon Rozuma: https://www.facebook.com/groups/5995024873840876
Videl som to aj na viacerých z ruštiny preložených článkoch. (Riziko ruskej propagandy)

Zdroj: Drevená solárna sušička @Facebook

Návod na trochu inú (palety, plech a plechovky): Ako využiť prázdne plechovky? Vyrobte si solárnu sušičku!

Zdroj

Zdroj: https://www.facebook.com/groups/1410504129234048?multi_permalinks=3394153527535755&hoisted_section_header_type=recently_seen

KTORÉ RASTLINY SI ROZUMEJÚ? Máj je hlavný mesiac výsadby priesad všetkých plodonosných rastlín. Na žiadosť viacerých našich čitateľov prinášame prehľad rokmi overených kombinácií, v ktorých sa rastlinám najlepšie darí. Jestvuje oveľa viac vhodných kombinácií, než sa bežnému smrteľníkovi podarí odskúšať za celý život. Z tohto hľadiska je tabuľka, ktorú prinášame, iba orientačná a rutinná. Je v nej zaznačená znášanlivosť či neznášanlivosť základných kultúrnych plodín overená rokmi a potvrdená skúsenosťou pestovateľov z rôznych krajín.
SEJEME A OBKOLESUJEME. V prvom pláne môžeme vhodné kombinácie uplatniť aj prostým striedaním hriadok vhodných susedov. Napríklad špenát sa znesie so všetkými záhradnými plodinami a veľmi dobre ho uplatníme aj pri konvenčnom siatí zeleniny do riadkov. Inou možnosťou je obkolesovať sebavedomejšie plodové rastliny. Okolo rajčín vysadíme bazalku, mätu, vhodný je aj vňaťový petržlen. Mätou a nechtíkom môžeme obkolesovať ovocné stromčeky. Aj tie na jar vysadené. V neposlednom rade môžeme vmiešavať vhodných spojencov do porastov. Do maliniska vysejeme nechtík, do zemiakov konope, rascu, koriander.
ZMIEŠANÉ VÝSADBY. Pre tých, ktorí nepožívajú nijaké chemické prostriedky, prichádza do úvahy aj zmiešané pestovanie ovocia a zeleniny. Napríklad pod ovocné stromy či k ríbezliam môžeme sadiť kapucínku. Priamo v jahodovisku pestujeme mätu, cesnak, cibuľku. Na okraj jahodoviska môžeme vysadiť niekoľko rajčín. No zároveň do ďalších sezón umožníme jahodám, aby sa posunuli o kúsok ďalej. Jahody stále hľadajú novú zem. Umožníme im, aby postupne preputovali celou záhradou. Ideálom je neoddelené pestovanie ovocín, zeleniny, burín a bylín. S broskyňou si napríklad vynikajúco rozumie chren. Postupne môžeme zmazať hranicu medzi rastlinami, ktoré prinášajú plody, a rastlinami, ktoré pestujeme preto, že prikrývajú pôdu, liečia ju, obohacujú ju a podporujú hlavné kultúrne plodiny v raste alebo ich chránia pred neduhmi. Má to jednu obrovskú výhodu: v našej záhrade nebude dochádzať k zbytočnému odkrývaniu pôdy, jej vysúšaniu a zvetrávaniu.
KDE UVIDÍM RADY DO ZÁHRADY AJ O REZOCH STROMKOV A KRÍKOV? Hľadáte praktické rady zachytené na videách? Skúste sa pozrieť, či vám niektoré nepomôže pri vašich prácach v záhrade: kliknite sem: https://www.youtube.com/hashtag/zelenyjezko




Zdroj: Rady do záhrady - prof. Ivan Hričovský

Zdroj FB

Archív relácie Postav dom, zasaď strom: https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/14061

Minulý rok mi bataty (zakryté čiernou geotextíliou) napadli asi drôtovce, tak som našiel toto video na ekopostreky:

Mali ste podobný problém? Existujú nejaké lepšie riešenia?
V záhrade robím systémom prekopania pôdy raz za 3-4 roky (nemecká kopa) v ílovitej pôde. Samozrejme okopávame a pod.



Prostriedky:
Agriful - biostimulant na podporu koreňov
https://organixgarden.sk/eshop/agriful-biostimulant-na-podporu-korenov/p-1726766/var2002/2059741.xhtml
NovaFerm VIVA
https://organixgarden.sk/eshop/novaferm-viva/p-1726728/var2002/2057895.xhtml


Disclaimer: Všetky videá aj odkazy sú na jeden eshop, z ktorého som mal minulý rok sadbu zemiakov. Možno je niekde niečo lepšie/lacnejšie.

Vidlácké technologie aneb DIY permakulturně – Jozef Fekiač na Permakulturní Konferenci 2021
- pasívny skleníkokurník
benzínový cirkulár
- biouhlie v jame
- hasenie vápna v sude
- nezámrzný vodovod na povrchu
- suché toalety na fínsky spôsob
- hniezdenie divokých moriek
- mobilný ovčí prístrešok
- DIY skimmer

Šikovný pestovateľ zeleniny vie, že v kuchyni bude počas sezóny, ale aj po nej potrebovať široký sortiment. Väčšina z tohto sortimentu má však oveľa vyššie nároky na pestovanie, aké poskytujú naše prírodné podmienky. Teplomilné rastliny z priameho výsevu by vzhľadom na krátke vegetačné obdobie v našich podmienkach ani nedorástli do konzumného zberu (paradajky, paprika, uhorky, dyne, melóny, baklažány). Rovnako by to nestihli ani rastliny s príliš dlhou dobou rastu a pomalým rastom v začiatočnom štádiu (zeler buľvový, pór). Niektoré rýchlorastúce (skoré) zeleniny chceme mať v kuchyni na jar čo najskôr (šaláty, skorý kaleráb), priamym výsevom z poľa by sme ich získali o 2-4 týždne neskôr. Podobne uvažujeme aj pri neskorých druhoch hlúbovín, kde nám predpestovanie priesad umožní vysadiť do voľných podmienok rastliny, ktoré budú lepšie konkurovať burine a škodcom.

Pri plánovaní zeleninovej časti záhrady je treba dobre zvážiť, aké podmienky potrebuje predpestovanie priesad v uzavretom systéme pestovania (min. vstupy zvonka a spracovanie odpadov v rámci systému). Riešením je skleník, fóliovník alebo parenisko. Pozor, parapetná doska poskytuje príliš málo svetla a niekedy neprimerané teplo. Ak máme maličkú záhradku alebo iba pár zeleninových záhonov, zabezpečme si priesady od pestovateľa, na ktorého je spoľahnutie. Môžeme si vymyslieť barter, ak nám zostal od jesene pečený čaj, jablkový ocot, sušené bylinky.

Rozhodli ste sa? Chcete skúsiť vlastné priesady? Našim cieľom bude vypestovať kvalitné, najmä zdravé rastliny, ktoré budú po vysadení na pole plynule pokračovať vo svojom raste. Klíčiacu rastlinu totiž ovplyvňuje mnoho faktorov, podľa nich sa bude rozvíjať koreňový systém, stonka a listová ružica.

Teplota v dobe klíčenia má byť omnoho vyššia ako teplota v čase rastu. Hneď po vyklíčení asi štvrtiny semien je treba ju znížiť o cca 5 stupňov, aby sa klíčne lístky vytvorili tesne nad pôdou. Inak pri nedostatku svetla (február-marec) by sa rastliny „vytiahli“, spodná časť stonky pod klíčnymi listami by vyrástla rýchlo, bola by slabá a neuniesla by ťažkú časť s pravými listami, navyše slabé pletivo by sa stalo náchylnejšie na poškodenie hubovými chorobami z pôdy. Pokračovanie rastu po vytvorení klíčnych lístkov bude optimálne prebiehať, ak sa teplota v noci bude znižovať oproti dennej o min. 3° C. Nesmie však klesnúť príliš (reálne pod 4-7° C) , aby nedošlo k predčasnému vybiehaniu do kvetu (šaláty, hlúboviny). V čase tvorby prvých pravých listov je potrebné teplotu zvyšovať, avšak neprekračovať a zabezpečiť vetranie. Približne týždeň pred výsadbou na záhony rastliny otužujeme, intenzívne vetráme.

Svetlo priamo súvisí s teplotou. V čase s nedostatkom svetla musí byť aj teplota nižšia. Vtedy sa vytvoria pevné stonky a listy, olistenie bude mať správny rozostup a hustotu. Dostatok svetla v tomto predjarnom období sa do interiéru skleníka alebo fóliovníka dostane len cez čisté sklá a fólie J

Závlahu zabezpečíme najlepšie mäkkou (dažďovou) vodou s teplotou vzduchu. Necháme ju odstáť priamo v skleníku alebo fóliovníku. Pri klíčení môže byť voda dokonca o pár stupňov teplejšia ako vzduch, zvýšime tým teplotu pôdy. Na studenú vodu sú citlivé najmä uhorky a paprika. Závlaha musí byť rovnomerná, veľa vody môže vyplaviť živiny, najmä dusík z pôdy a spomaliť rast. Príliš dlhé presušenie spôsobí rastlinám stres, ktorý sa v budúcnosti prejaví vyššou náchylnosťou na choroby a škodce, aj keď sa javí, že v danom momente sa rastliny z nedostatku vody spamätali.

Výživu rastlín prispôsobujeme veku rastlín a fáze rastu. Klíčiace semeno má zásobu živín pre počiatočný rast. Po 3 týždňoch je potrebné zásobu živín v pôde dopĺňať približne každých 10-14 dní podľa druhu, svetelných a teplotných podmienok. Môžeme použiť napr. kompostový výluh. Nikdy neprihnojujeme na suchú pôdu, tá veľmi pomaly a slabo nasiakava. Vlhká pôda má oveľa väčšiu kapacitu rovnomerne nasať kvapalné hnojivo.

Pôda vhodná na výsevy musí byť preosiata, sterilizáciou zbavená patogénov a semien burín. Substrát si pripravíme dôkladným, rovnomerným premiešaním s kompostom a pieskom, aby bol výživný a dostatočne priepustný. Po zavlažení musí mať schopnosť dostatočne rýchlo preschnúť, aby sme predišli padaniu klíčiacich rastlín ako dôsledku premokrenia. Hĺbka výsevu musí byť rovnomerná, čím menšie semienka, tým plytšie ich vysievame. Pri bylinkách zohľadňujeme, či semeno potrebuje pri klíčení svetlo alebo tmu (zasypeme krycím substrátom, napr. jemným pieskom).

Osivo s vysokým percentom klíčivosti je prvým predpokladom dobrej úrody. Na urýchlenie klíčenia môžeme semená namáčať: nasypeme ich do vody, niekoľkokrát premiešame, necháme postáť asi hodinu a zlejeme (necedíme). Ľahšie, neklíčivé semená odídu s vodou, ťažšie klesnú na dno. Ešte raz ich prepláchneme vodou, teraz už scedíme a môžeme vysievať.

A teraz to najdôležitejšie - termín výsevu. Dobrá rada hovorí: radšej neskôr ako príliš skoro. Vypočítame si tzv. mínus čas, čiže od predpokladaného dátumu výsadby na záhon odpočítame potrebný čas na predpestovanie danej plodiny a odrátame ešte niekoľko dní. Príklad: ak chceme vysadiť skorý kaleráb na záhon 20. apríla a vieme, že predpestovanie kvalitnej priesady (pri kalerábe sú to 3 pravé listy) trvá 5-6 týždňov, výsev urobíme takto: 20.4. mínus 42 dní = najskôr 9.3. Termín volíme tiež podľa toho, v akej nadmorskej výške sme, kedy u nás nastupujú skutočne teplé slnečné dni.

Všetky vyššie spomenuté podmienky sú pre predpestovanie priesad dôležité. Venujme však väčšiu pozornosť vode. Kvalita vody bude do značnej miery ovplyvňovať každodenný život rastlín. Dažďová voda je mäkká, to je pre rastliny prirodzené. Sem-tam je dobré skontrolovať pH, najmä ak vieme, že dážď k nám prichádza z priemyselnej oblasti. Voda sa má nachádzať v pôde pred výsevom, pôda má byť dostatočne vlhká, aby semená napučali a začali klíčiť. Vysiate semená už nepolievame, ak, tak iba do riadku pred výsevom, zvrchu už nezalievame. Semená nesú vlastné informácie, zalievaním zvrchu by sme ich „zmyli“, a to nechceme.
Viac tu: http://skola.permakultura.sk/2021/01/15/predpestovanie-priesad/

Zdroj:Združenie Slatinka

Naše půda je ve stavu, kdy požírá sama sebe, říká Ladislav Miko

spravil som si taku malu stranku na rychly prehlad:

https://plants.llllll.eu/

je to docela naivne - treba brat s rezevou ale chcel som to mat pokope na jednom mieste pre prehlad
(mam to i v sk len este ne implementovane v UI, jak kopa veci tam)

zdroje:
https://nl.wikipedia.org/wiki/Vruchtwisseling
https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_companion_plants#cite_note-limestone-21 (tu wiki doplnila zdroje tak to este postupne selektujem)
casove zdroje su z roznych semien (cize je to len orientacne kedze konkretne odrody a miesta sa odchyluju)

Identifikácia pôdy podľa burín

Pôda bohatá na dusík

Pŕhľava


Hviezdica prostredná (ľudovo Kuračka)



Loboda



Boľševník

Kyslá pôda

Štiavnička obyčajná



Ruman poľný


Kolenec roľný



Metlička krivoľaká

Ťažké ílovité pôdy

Púpava


Skorocel väčší



Palina obyčajná



Mrlík



Zdroj:Permakultúrny seriál mesačníka - Doma v záhrade
Ďalšie info: Ako podľa burín zistím, akú mám pôdu ?

23 tipů, co dělat v zimě, když zahrada spí

Robíte niečo cez zimu v záhradke?