Taká zaujímavá vec. Celé tie roky na VŠ, keď som bola single, som mala strašne veľa priestoru na ME time. A mala som ho rada. Venovať sa sebe, byť sama, počúvať hudbu, čítať, písať, spomínať, hľadať nové. Aj keď som bola sociálny človek, tak na seba som mala vždy dosť času. A nejak som si na to zvykla a teraz mi to chýba. Kombinácia fulltime práce a bývania s partnerom značne skracuje priestor na ME time. A tak sa často dostávam do situácií, kedy si po práci zaleziem do svojho kútiku, som asociálna, málo sa stretávam s ľuďmi a svojho priateľa niekedy až nepríjemne vyhadzujem, nech mi dá pokoj. I miss my ME time. Hoci za tú samotu by som asi nemenila. Len musím nájsť ten balanc medzi prácou, vzťahom a sebou samou. Len to je nejaké zložité, lebo deň má len 24 hodín.