**zaciatok myslienok
***tento text bude asi dlhy a nudny a ked si ho precitate tak vam to asi nic neda, ale aj tak nieco napisem

uff. neviem co to mam za naladu, depresia sa strieda s radostou, pocity v hlave su neidentifikovatelne, prichadzaju z nicoho nic, tma - svetlo - ticho - sum - zasa sum

mam velmi kvalitnu opicu, jednoznacne najlepsiu za tento rok, kto ma videl vie, a mozno ani nevie, ja som tiez videl kopec ludi a nic neviem

toto su myslienky? snazim sa pisat myslienky, snazim sa napisat nieco o niecom co ma trapi, a mam pocit ze sa tej myslienke vyhybam, dlho to tak nepojde, nesmiem sa vyhybat tomu co ma byt.

som smutny, som utrapeny, som ... neviem, proste, je mi napicu
s toho co sa deje, neviem najst vychodisko, neviem co mam robit
som zamilovany, ale mam smolu, som zamilovany do osoby ktora ma nechce, do najlepsej zeny aku poznam, prezivam ten stav ale sam, a ono to neni dobre, prave sedim doma, zasa placem, (dnes nie prvy a asi ani nie posledny krat) sedim a pisem, od stvrtku som bol v blave, bol som s nou 3dni 24hodin denne, bolo mi perfektne, bolo mi, dobre, ale nieco mi tam chyba, proste chyba mi nieco viac, mam chut ju objat, povedat jej ze ju lubim, chcem aby ona spravila to iste, tuzba ktora vo mne nikdy nebola, som zamilovany a stale mam v sebe pocit ze prvy krat v zivote, ja proste neviem, asi som uz bol zalubeny, ale ja si ten stav vazne nepametam, vazne si nepametam ako to bolo, dnes sa totiz aj na dvaapolrocny vztah z jednou krasnou a vybornou zenskou divam uplne inak. dlho som si myslel ze nedokazem lubit, ze proste tuto funkciu nemam, teraz viem ze to tak neni, ze lubit dokazem, ze aj tu funkciu mam len som nejako netrafil spravny ciel, zena ktoru chcem nechce mna:( sadbutrue
pozname sa velmi dlho, velmi dobre, je to najlepsia kamaratka aku som kedy mal, ona mozno tak nejako berie mna, a v tom je problem, nechce o mna vraj prist ako o kamarata, hmm, ja nechcem to iste, desi ma myslienka ze proste by sa to co je teraz pokazilo, lenze ja viem ze sa to pokazi, ja takto nedokazem fungovat, jej pohlad ma nici, jej usmev ma vie priklincovat, a ja, ja, ja neviem, ja to asi nezvladam, nedokazem takto fungovat, mat v sebe bloky, nemoct spravit to co by som chcel spravit, drzat nieco v sebe, zabija ma to, nici ma to, moje ja sa rozpadava, stracam sa... //

zasa sa blizia moje narodeniny, zasa prichadza cas kedy sa snazim nieco bilancovat, kedy si aj najviac uvedomujem ze cas sa hybe. ten rok ktory je za mnou bol takmer skvely, mozem sa stazovat, ale to nieje riesenie, radsej sa tesim s tych dobrych veci, na tie zle nemyslim
mam zamestnanie, ktore ma uz sice moc nenaplna ale este tam chvilu musim zostat, mam vela prace mimo toho zamestnania, takej ktora ma aj bavi a hlavne ma zaneprazdnuje natolko ze nemyslim na picoviny, v podstate bezstrostny zivot, zijem v celkom fajn rodine, aj ked s nimi ledva komunikujem, zacal som znova chodit do skoly a normalne sa tomu divim, prestal som hulit, myslim ze uz aj slovo zodpovednost sa u mna obcas da pouzit, mam predstavu o svojej buducnosti, o tom co chcem robit, a myslim ze by sa mi to mohlo podarit, proste, nemam sa asi zle, resp. urcite sa nemam zle ale chyba mi laska, v poslednej dobe si uvedomujem to ze mi chyba, ze je to nieco co by som chcel znova zazit, laska, ale taka fullduplexna:)

fakt nadherne nedelne poobedie, pocuvam noise, pisem, placem, toci sa mi hlava este od vcera, je mi zle, ale je mi aj dobre, usmievam sa

**koniec myslienok