Vzhladom k faktu ze som tradicne nevyhral 'ni! cenu utechy v sutazi Poviedka roka a vzhladom k faktu ze prvomajovy Million Marihuana March na Namesti Slobody klope na dvere, davam sem tento bezduchy vyplod o absolutne ignorantskom zhulenom panovi Bochovi.

Na konci sveta sedel Pán Boch. Vánok mu čechral vlasy, šelest palmových vĺn ho uspával, lež zaspať nemohol, nebolo mu to súdené. Pán Boch hľadel do diaľky, na šíry oceán pri jeho nohách, preciťoval každú z myriád vlniek, kochal sa ich hrou a videl, že to čo stvoril je dobré. Prstami najlepšieho z pianistov pomaly šúlal biely papierik naplnený zelenou hmotou. Nonšalantne papierik oblizol, spojil jeho dve strany, koniec zatočil do elegantnej papierovej vrtulky a niekoľkokrát celým výsledným produktom zatriasol.
A ako už mnohokrát predtým, videl že to čo stvoril je dobré.

I riekol "Buď Svetlo!". A bolo Svetlo a Pán Boch si týmto Svetlom zapálil joint.
Otupno však bolo Pánovi Bochovi po chvílke. Bol nekonečne múdry a tak znal, že radosť ktorá nieje zdielaná nieje radosťou. Preto stvoril človeka k obrazu svojmu, preto dal človeku silu tvoriť človeka k obrazu svojmu.

Veky Pán Boch hľadel na to ako človek dospieva. Túlal sa lesmi sveta, zbieral ovocie ktorého bolo dostatok, spieval piesne a Pán Boch vedel, že tieto piesne sú dar ktorý mu človek odovzdáva a to ho napĺňalo šťastím. Pomaly vdychoval do plúc omamný dym, vánok mu čechral vlasy, šelest palmových vĺn ho uspával, uspával, uspával, uspááá...

"Šéfe, preber sa" boli prvé slová ktoré začul. "Myslím, šéfe, že sme v riadnom srabe. Prosím Ťa, akože Ťa Pánom Bochom nazývajú, preber sa , preber sa a zastav to šialenstvo čo zachvátilo tento svet!"
Pán Boch pomaly otvoril oči, natiahol ruky, nohy. Pred ním kľačal mladý muž s ostro rezanou tvárou, v červenej košeli, s gorálkami na hrudi a so slzami v očiach.
"Neklač tu ako nejaký onýý, tĺk, postav sa, usmej sa a povedz mi čo sa deje. Ale pomaly, hlavne pomaly, myslím že som to na sklonku siedmeho dňa trocha prehnal s materiálom" povedal Pán Boch a ukázal na vyhasnutý joint v jeho pravej ruke.
Mladý muž sa vzpriamil ku hviezdam, z hlboka sa nadýchol, zahľadel sa Pánu Bochu do pravého oka a povedal: "Milý Pán Boch, pri celej tvojej nekonečnosti, vyslyš tieto slová, slová naivného mladíka čo chce zachránť svet."

"A ako si ma vlastne našiel?" spýtal sa Pán Boch ktorého úprimne potešila táto mladícka snaha zachrániť svet. Tiež bol kedysi mladý. A naivný.
"Išiel som za hlasom svojho srdca" povedal mladík.
"Kecáš." odvrkol mu Pán Boch.
"Ok, pravdu máš ako vždy. Použil som mozog. Uvažoval som následovne. Keď sa pozriem ku hviezdam, vidím, že svet je nekonečný. Keď sa pozriem cez mikroskop, vidím, že svet je nekonečný. Keď hľadím do očí mojej milovanej, vidím že svet je nekonečný a vidím to aj keď stojím na vrchole hory. Preto som dospel k poznatku že byť nekonečný je jednou z tvojich základných vlastností." rozhovoril sa mladík.
"Šikovný chalanisko" pomyslel si Pán Boch a jeho duša zaplesala.

Mladík pokračoval: "Keď som dospel k poznatku že nekonečnosť je jednou z tvojich základných vlastností, pochopil som, že musíš byť nekonečne múdry a nekonečne milujúci. Ale..."
"Ale?" opýtal sa Pán Boch s úsmevom v tvári.
"Ale že zároveň musíš byť nekonečný labužník a že musíš byť nekonečne lenivý." dodal mladík s pohladom upretým k Zemi.
"A si si vedomý že ma môžeš takýmto výrokom nekonečne na*rať" zahriakol ho Pán Boch.
"Áno, som si toho vedomý. Keď chceš, potrestaj ma za moju pýchu, predtým ma však vypočuj. O to Ťa prosím, ty, ktorý si prvotnou príčinou aj konečným cieľom." riekol neochvejne mladík a zdvihol tvár k nebesiam.

"Počúvaj ma chlapče, hlavne nebuď metafyzický. Mal som včera náročný večer a na takéto reči fakt momentálne nemám kapacity. Ešte stále si mi však neodpovedal na otázku ako si ma našiel."

"Nuž keď som dospel k poznatku že si nekonečný labužník a že si nekonečne lenivý bolo mi hneď jasné že si vyvalený niekde na nekonečne pohodovej pláži a šlukuješ nekonečne dobrú trávu. Potom už len stačilo zistiť kto na svete produkuje nekonečne dobrú trávu a zistiť kto je jeho najvačším odoberateľom a akú má adresu. A to zas dnes v svete globálneho trhu nieje až tak ťažké." zasmial sa mladík.

"Fakt šikovné chalanisko. Globálny trh? Čo to ksakru je?" zháčil sa Pán Boch.
"Prepáč Pán Boch, ale keď vieš všetko, tak prečo sa ma pýtaš takéto otázky? Si ty vôbec Pán Boch?" preľakol sa mladík.

"Pretože húlim nekonečne veľa trávy. Preto. O tom či som Pán Boch nepochybuj, ináč sa nikam nedostaneme. Ty mi teraz pekne objasníš čo je to globálny trh, v čom je problém, a ja zatiaľ ubalím poriadne brko aby sme pekne naštartovali nový deň. Čo ty na to synu?" spýtal sa, avšak ani nepočkal na odpoveď a nedočkavo začal drtiť poriadnu hydroponickú šišku.

"Nuž. Keď si zaspal, človek v sebe objavil nekonečno, to isté nekonečno čo nosíš aj v sebe a ktoré si dal človeku aby bol na obraz tvoj. Človek bol však mladý a zaslepený žiarou toho nekonečna čo v sebe objavil, tak zaslepený že nevidel nekonečno aj vo všetkom inom."

"Už sa na to nekonečno fakt vyser. Proste si človek uvedomil sám seba a stal sa pyšným, nemám pravdu?" riekol Pán Boch.

"Presne tak šéfe. A pýcha predchádza pád. Začínam mať z teba pocit že si aj nekonečne vulgárny."

"Tak to si ku**a píš ty psisko ušaté. A špáram sa v nose. Odpál to brko. " prikázal Pán Boch,šťuchol mladíka pod rebro a podal mu dokonale ubalený joint.

"Buď Svetlo!" zašomral si mladík, vytiahol zapalovač a svet zahalil dym.

"Pekný trik. Ja som zvykol používať safety matches s obrázkom dvoch kladiviek. Ale doba je iná. Čo je to teda ten globálny trh ?" nedočkavo sa spýtal Pán Boch.

Čas plynul vo víre slov, joint sa zmenšoval. Obaja si ľahli na pláž a hľadeli a hviezdy.

"Chlapče, tak dovolím si tvrdiť že toto som fakt posral. JA SOM to tušil, JA SOM, to SOM celý JA, takáto odfláknutá robota. Železobetónový svet bez hviezd hovoríš? Sila atómu, moja najelegantnejšia práca, zmenená na nástroj smrti? Národ proti národu, človek proti človeku , najspravodlivejší ukrižovaní, upálení, preboduntí zozadu a to všetko v mojom mene? Ešte aj to meno mi zmenili na Kapitál , trávičku zelenú zakázali a nazvali to Pokrokom!"

Mladík mlčal. Joint dohasol.

"Chlapče. Chcem ti pomôcť. Ale som starý a nemám síl, nikto vo mňa vlastne neverí, všetci veria len v to moje meno ktoré vlastne nemám. Ty musíš ísť sám. Ticho. A dobre to skončí, tomu ver, inač by tu nebola táto pláž, tieto hviezdy. Prvotná príčina je konečný cieľ, aj to všetko blažené medzi tým, rozumieš? Toto jediné nech ti je oporou. " povedal Pán Boch hladiac do sfajčených mladíkových očí.

"Rozumiem. Idem. A ty šéfe, tiež nebuď metafyzický, dnes čaká ma ťažká rychta a na tieto reči nemám náladu." povedal mladík, vstal, hlboko sa Pánovi Bochovi uklonil a odkráčal s nocou.
"Ešte pohúlime" zakričal na rozlúčku.

Pán Boch chytil do svojich prekrásnych rúk Tvorcu ďalšiu šišku a zahľadel sa na oceán.
"Východ je v plameňoch." zašepkal.