Prebehlo to co prebehnut malo, obaja sediac polihavame v jej rozmernej posteli, ona pije plechovkoveho radlera, ja ne-radleroidne cosi a vonku sa stmieva - "ze romantika". Ona do toho cosi rozprava-blabota-zacina sa sama zamotavat do toho co hovori ("ze intelektualka"). Pozeram sa na nu v tom polosere, dopijem plechovicu (tu kam si dam ("ci mavnutim rukou od-za-hodim"?)) a pozriem sa na jej otvarajuce sa pery (asi bola v polovici vety, ale to akosi nehralo v tom okamihu rolu). Zarazila sa a opytala sa: "Co je?" Ja jej (administrativne-sucho-tvrdo-odmerane-usecne): "Odloz tu plechovicu a otoc sa brucho."

Epilog: Bez mihnutia oka sa nastavila, pockala tu chvil(oc)ku kym bude po, potom si podala plechovicu do ruky, sadla si a pokracovala v rozpravani (zrejme tam kde skoncila predtym a s tou istou nad-roz-veselenou naladou).