neviem. vzdy ked sa blizi dalsie nakrucanie a ja sa par dni predtym vidim v telke neviem. vzdy ked stretnem svojich znamycha kzady jeden z nich mi povie ten isty vtip neviem. vzdy ked premyslam, ci tot bola ta spravna cesta neviem.

niekedy mam pocit, ze postar janko je jedna z najvacsich hluposti ktore som si mohol urobit. citim sa ako mandarinka darinka a Bambulka dohromady. mam 24 rokov a robim naozaj velmi cudne veci pred milionom divakov tyzdenne. vravel som si - aspon si ma vsimnu, ale uz si tym taky isty nie som. vravel som si - aspon mam peniaze - co sa splnilo, mam sa lepsie, mam na benzin, platim ucty a mam upratovacku. jem v restauraciach a chodim pravidelne taxikom. no stoji mi to za to?

povolanie komedianta je ale uz take. clovek ide vzdy tesne na hrane. bud to bude velmi dobre, alebo velmi trapne. clovek musi mat odvahu a silu predvadzat sa a robit nieco uplne neprirodzene s prirodzenym vyrazom v tvari. len ked mam vela sily a som si sam sebou absolutne isty mozem podat normalny vykon. a to vobec nie som. mam pocit ze som do niecoho vstupil, ono ma to zachytilo a uz ma to len vlecie vlastne ani neviem kam. je mi z toho divne.

nazor ostatnych ma nezvykne zaujimat. ludi su cudni. kazdy si mysli nieco ine a okrem toho sa divaju na veci uplne inak a tak mozu byt ich vyjadrenia pre mna cisto informacne a nezavazne. dolezity som ja a moj pohlad na sameho seba. a ten ide posledne dni dolu vodou. nemozem mysliet uz druhy den na nic ine, len na to ze je to cele jedna velka hanba.

neviem. naozaj neviem.

pripadam si smiesny. rozorvana dusa varietneho umelca. smutny zabavac zostava sam ponoreny do pochybnosti. popici, normalne namet na knihu a dvojdielny film. ale europsky. dlhy, pomaly a nudny ;)

ale darmo. to co som tu napisal nemeni nic na fakte, ze zajtra o 4.05 ma pred domov vyzdvihne auto, zavezie do Plzne a tam budem robit zase to iste. aby si mohli fanusikovia posty pre teba znova otvorit srdcia a prezit pribehy co napisal sam zivot.

je mi trochu zle. zo sameho seba.