Manažér ukladania paradajok v Tescu, autobusár, snob, cyberpunker či CEO? Nedávne vizuálne návody v hľadaní ustálených významov sú rozmelnené. Dnes už preferencie vášho vkusu navonok neprekvapujú a nie sú žiadnym zrkadlom identity. Odkedy sa svet odčaroval a ostali ste bez opornej barly tradícií, konvencií, životných stereotypov, rodinných vzorov, ste opustení a je len na vás, koho zo seba spravíte, aj tak vás nakoniec nik iný- okrem vás samých- nemôže súdiť. Autority sa rozplynuli. Zázemie národa, genderovej spolupatričnosti, politickej orientácie sa stalo iba ďalším tovarom, z ktorého si môžete vybrať, aby ste dotvorili vašu identitu. Ak imperatív postmoderny znel odlišuj sa, v post-postmoderne je už pevne zabudovaný v podvedomí, a nikoho nezaskočí, ak robíte živý stojan na reklamy. Čím sa zvyšuje vaša úmyselná snaha byť odlišnými, tým menej záujmu na seba pútate. Ste prieberčiví sofistikovaní konzumenti. Výber vás neohuruje. Je samozrejmý. Nerozumiete, prečo sa nebohý Kim Jong-il pre vás nechával fotiť pri plných regáloch. Netušil, že počas sviatosti nákupu nezískavate prostriedky na saturovanie hladu, ale že sa sami utvárate. Potrebujete spotrebu na definovanie vášho JA. Uspokojením už nie je zahnanie hladu, ale vytváranie lačnosti. Radosť je ohraničená krátkym momentom prechodu produktu zo sféry ponuky do vašich rúk, kde rýchlo vyprchá a zovšednie. Ste závislí hyperkonzumenti a spotreba je váš fet. Ak by ste prestali, stratíte totožnosť, alebo si na ňu spomeniete, čo je ešte horšie.

Sloboda je pre vás iba možnosťou ako mať možnosť si neustále vyberať. Nič iné ako peniaze vám ju neposkytnú. Peniaze oslobodzujú. Étos modernej spoločnosti spočíval v predstave o postupnom uľahčovaní života, ktoré mal priniesť pokrok vo vede a technike. Smartfóny, ba ani príchod teleportu nezmenia postoj k jedinému prostriedku získavania slobody, epicentru života: k práci. Váš čas nedelíte na prácu a voľný čas. Kde končí práca, začína práca. Postindustriálna doba prináša prácu ako jediný verejnou mienkou akceptovateľný spôsob života. Ak sa vraciate zo zamestnania, a idete do fitness centra, pracujete na svojom tele. Ak máte deti, venujete sa výchovnej práci. Už len krôčik od toho, aby ste sedenie pred TV označili za regeneračnú prácu. Voľný čas nepociťujete ako oslobodenie. Reflexívnosť osobnosti je nahradená rozptýlenosťou a fragmentarizáciou mysle. Tlak na konzumáciu spôsobuje nesústredenosť a vnútorné napätie. Dlhodobý výhľad je zahmlený a nahradený rýchlou spotrebou. Postupom vo vývoji techniky ste nezískali viac voľného času pre seba. Naopak, ste zredukovaní na dva rozmery: práca ako jediná hodnotná činnosť, konzumácia ako utváranie krátkodobej identity. Zažívate krátke chvíle naplnenia stúpaním v rebríčku uznania, celkový obraz života však postrádate. Netranscendujete, popri všetkej zaneprázdnenosti prácou nemôžete vedieť, čo to znamená. Pri sklonku dňa zdvihnete hlavu a zaznamenáte západ Slnka. Na okamih skameniete, pocítite pichnutie pri srdci. To sa ozýva váš fantómový zmysel života.