total descendants::0 total children::0 1 ❤️ |
Aj keď s takmer mesačným odkladom (za ktorý sa našim čitateľom ospravedlňujeme), nové Kinečko je tu a dá sa povedať, že takto na prelome októbra a novembra práve včas, keďže ide o teplé KINEČKO: Ak si hovoríte, že teraz prišiel ten čas, kedy Eva a Eva vyjdú s pravdou von a verejne sa priznajú k svojmu lesbickému vzťahu, sklamem vás. Kinečko nie je bulvárny, ale filmový časopis, aj keď samozrejme nie každý s tým musí súhlasiť. Dúfali sme, že prepojenie pomôže pootvoriť komunikačné a kontextuálne kanály medzi oboma komunitami a oživiť tak na oboch stranách ideu flexibilnej, viacúrovňovej a transdisciplinárnej identity, ktorá sa neuzatvára do seba ale hľadá stále nové podoby a v prípade spomínaného festivalu hádam aj povýšiť ho z komunitnej záležitosti do stavov profesionálne reflektovaného, suverénneho filmového festivalu. Ako sa nám to podarilo, posúďte sami po tom, čo si kúpite a Kinečko na niektorom z jeho predajných miest a prečítate ho od titulky po jeho 16. stranu. str. 2: (Michaela Pnačeková) Hlavným cieľomautorky textu je zamyslenie sa nad tým, kam sa new queer cinema uberá v Severnej Amerike, a kam vo východnej a západnej Európe.
str. 3: (Michaela Pnačeková) Rozhovor s maďarskou lesbickou aktivistkou a režisérkou. Jej film Eltitkolt èvek (Utajované roky, Maďarsko, 2009) opisuje život jedenástich lesbických žien vo veku od 40 do 70 rokov v Maďarsku v komunizme až po súčasnosť.
(Marek Hudec) Vynikajúcu útlu, iba 150-stranovú knihu sfilmoval ako svoj režijný debut módny návrhár Tom Ford do citlivej a osobitej drámy. Jeho originálny vizuálny rukopis – vyznačujúci sa hlavne expresívnou hrou farieb ovplyvnenou pocitmi hlavného hrdinu – umocňuje aj kultový soundtrack relatívne mladého (44-ročného) poľského skladateľa Abela Korzeniowského. str. 4: (Peter Gašparík) Francúzsko-pakistanská koprodukčná dráma je celovečerným debutom autorskej dvojice, tvorenej Caglou Zencirci a Guillaumeom Giovanettim. Citeľné dokumentaristické pozadie autorov a autentickosť prýštiaca z výkonu hlavného predstaviteľa, skutočného khusra, sa vo filme organicky spájajú s poetickosťou putovania hlavnej postavy vizuálne pôsobivou krajinou. – Vidieť či nevidieť: Jaurés (Lenka Krištofová) Doku-dramatický filmJaurès je dielom otvorene gejského režiséra Vincenta Dieutra (1960). Tento rok zaňho získal oficiálnu „queersku cenu“ Teddy Award, ktorá k Berlínskemu filmovému festivalu patrí už 20 rokov. Svojím priečnym rezom cez svet na jednej ulici Dieutre síce neposkytuje ucelený obraz Paríža alebo „pravdu“ o gejských vzťahoch, no približuje z nich veľmi veľa. Nenechajte si ujsť film Jaures v programe MFF Bratislava.
(Peter Gašparík) Medzinárodný vzdelávací program MIDPOINT ukončilo 2. septembra 2012 vyhlásenie výsledkov svoj tretí ročník. Spomedzi krátkometrážnych projektov získal ocenenie, honorované sumou 1 000 €, scenár s názvom The Seventh autora a režiséra Grzegorza Debowského a producentky Katarziny Kania z lodžskej filmovej školy.V kategórii celovečerných projektov zaujal lektorov scenár slovenskej autorskej dvojice – scenáristky Anežky Guziarovej študujúcej v Postupime, a producentky Veroniky Čechovej, študentky VŠMU. Za drámu Rubikon Guziarová vlani získala Cenu Tibora Vichtu, vďaka workshopu MIDPOINT k nej pribudlo 1 500 € určených na ďalší vývoj projektu. - Filmové školy: Goldsmiths University Londýn (Miko Angelov) Či už sa pohrávaš s myšlienkou štúdia v Londýne alebo nie, Miko Angelov sa ti pokúsim priblížiť magisterský odbor – MA Screen Documentary na Goldsmiths Univerzite. Školu preslávil najmä Damian Hirst a jeho skupina umelcov koncom osemdesiatych rokov, alebo v poslednom období umelec-režisér Steve McQueen (film Shame).
(Michal Michalovič) Herzogovi Aj trpaslíci začínali malí sa nakrúcali zhruba 5 týždňov na jednom z Kanárskych ostrovov, Lanzarote. Film vznikal prakticky zároveň s Fata Morganou a Lietajúcimi doktormi z východnej Afriky. Režisér hovorí, že ich nedokáže oddeliť, akoby z jeho pohľadu išlo o jeden film.Reč však bude práve o Trpaslíkoch. Článok uverejňujeme dodatočne pri príležitosti 70. narodenín Wernera Herzoga (5. septembra). - Čítať či nečítať: zborník Poetika zločinu (Mária Ferenčuhová) V roku 2011 sa organizátori medzinárodného filmového festivalu Cinematik podujali obohatiť programovú sekciu venovanú francúzskemu režisérovi Jacquesovi Audiardovi o zbierku textov venovaných jeho filmom. Druhá kniha edície je ambicióznejšia (formátom i hrúbkou tentoraz pripomína skôr publikácie z edície Camera Obscura Slovenského filmového ústavu), tematicky rozsiahlejšia (venuje sa francúzskej podobe filmu noir) a ponúka širokú paletu textov, štýlov a napokon i autorov.
(Zita Hoszuová, Monika Krajčiová) O tom, aké je to organizovať Festival inakosti, o inakosti aj o konkrétnych filmoch, ktorými sa píšil tento ročník festivalu, ktorý sa odohral v dňoch 25.-28.10 v Kine Lumiére. Na mieste bolo možné dokonca kúpiť toto teplé KINEČKO v predpredaji. (Eva Filová) Počiatočný zámer konfrontovať troch symptomatických predstaviteľov slovenského queer filmu stroskotal na neúspešnom pátraní po Vladovi Adáskovi. Takže sa dve heterácke filmové vedkyne rozhodli pustiť do herca a režiséra Petra Bebjaka (Darkroom, Voices,Marhuľový ostrov, Zlo) a režiséra Roberta Švedu (Démoni, Anjeli), podpísanými pod viacerými divácky úspešnými televíznymi seriálmi produkčnej spoločnosti D. N. A.: Najväčšie kriminálne prípady Slovenska, Mesto tieňov, Kriminálka Anděl, Odsúdené, Dr. Ludsky, Nevinní… str. 9: (Eva Filová) Prinajmenšom od novovlnových pokusov na FAMU platí, že vysokoškolská pôda je ideálnym prostredím na experimentovanie, testovanie, rozširovanie prahu vlastnej (aj spoločenskej) citlivosti, empatie a tolerancie. Odhliadnuc od filmografie dvoch príznakových autorov, Vlada Adáska a Roba Švedu,problémy s identitou, diferenciou, utajovaním a odkrývaním sexuálnej inakosti tematizujú viaceré filmy študentov bratislavskej VŠMU. str. 10 – 11: (účastníci workshopu) Banská Štiavnica sa 8. – 12. 8. 2012 stala hraničným mestom. 14. letný filmový str. 12: (Robo Panyi) Možno sme tí poslední alebo predposlední blázni, ktorí premietajú z 35 mm filmového pásu a niektorí naozaj poslední, čo majú doma 16 mm filmy a premietačky. Sme zatvorení v tmavej miestnosti bez okien, spolu s (ne)mŕtvymi hercami, čo každý večer ožívajú na plátne. A vy máte to šťastie, že vás týmito ohrozenými priestormi prevedieme a zasvätíme vás do ich technických aj poetických tajov. str. 13: (Gapa) Gapa neskrýva svoje nadšenie dielami poľského autora Józefa Robakowského, ktorého veľkú retrospektívnu výstavu filmov a videoartu si stihla pozrieť koncom augusta vo Varšave. Výstavu s pôvodným poľským názvom Moje własne kino nám radšej prestaví vo svojom článku a dúfajme, že čoskoro sprístupní aj iným spôsobom.
(Hluk) O manifestoch sme v suteréne hovorili v súvislosti s remodernizmom. No na rozdiel od veľmi voľného a skôr inkluzívneho zoznamu odporúčaní sa Cinema of Transgression (COT) stavala do jasnej opozície. Svoju historickú úlohu tvorcovia okolo COT splnili a môžu svojim vnúčatám hovoriť, že sa aspoň o niečo pokúsili. (Hluk) Britský režisér Steve McQueen v Hanbe rozmieňa na drobné život človeka, ktorý je otrokom závislosti od sexu a všetkých vecí s ním spojených. Brandona spoznávame v už rozbehnutom štádiu „závislosti“ a bez zbytočnej analýzy príčin. Hanbu priniesol do aslovenských kín túto jeseň Projekt 100. str. 16: (EP) Pokračovanie producentsko-právneho seriálu Evy Pa, tentokrát na tému, ako si autor filmu zmluvne zabezpečí spravodlivú odmenu. Ak máte po prečítaní článku otázky na autorku, neváhajte ju kontaktovať na ep@kinecko.com DVD Na záver tu pre vás máme teplé DVD ( priamo z lisu Diskusu, kde im to tentokrát trvalo o čosi dlhšie) a na ňom DARKROOM Petra Bebjaka. V 27-minútovom tanečnom filme vystupuje z prítmia šesť mužských postáv. Ako prízraky sa postupne vynárajú z útrob opustenej plavárne. Čakajú jeden na druhého. Tma ich oslobodzuje, prebúdza ich vášne. |
| |||||||||||||||||||||||||