Moja tendencia vracat sa na sever trva uz roky. Po poslednom roadtripe za polarny kruh ( http://kyberia.sk/id/5746171/ ) som vedel, ze navrat do Laponska je len otazkou casu. O zhruba 3 roky sa rodi myslienka podniknut cestu na sever, tentokrat s konkretnym cielom - Aurora borealis.





Rok 2012 je rokom, kedy slnecna aktivita dosahuje svoje niekolko desatrocne maximum. Sanca vidiet polarnu ziaru - Auroru borealis je tak celkom velka a to bola tentokrat hlavna motivacia pre nasu cestu na sever.





Letecky Praha - Helsinki - Rovaniemi, tam prenajate auto a prve ubiehajuce kilometre. Zhruba 400 km cez severne Finsko do Kilpisjarvi, kde sme prekrocili hranice do Norska. Tam sa odohravala prevazna cast nasho tripu.





Oproti rovinatemu Finsku je v Norsku badat rozdiel hned po prechode hranic, fjordy obklopene skalnymi masivmi tyciacimi sa priamo z mora su ukazkovy priklad severskej prirody a lokalnej klimy.









Mala ale velmi prijemna usadlost medzi fjordami s nazvom Gryllefjord, na ostrove Sejna, bola nasa prva zastavka a miesto nocovania v aute. Hned prvu noc s jasnym nebom sme tajne dufali ze budeme mat stastie..









Aj napriek jasne svietiacemu mesiacu bola prichadzajuca show dokonale vidiet.









Momenty, kedy clovek zaziva emocionalny vyboj spojeny s obrovskym respektom k tomu celemu, prirode, vesmiru, su nieco na co sa nezabuda..













Norsko a sever ma ale svoje caro bezpochyby aj pocas dna. Suostrovie Lofoten, je jednou z najkrajsich oblasti celeho Norska. Cesta posadena medzi morom a dominantnymi horami je neuveritelna.





V obci Reine sme po uprsanej noci vyuzili momentalneho vyjasnenia a zlepsenia pocasia a dali sa na vystup, na ktory sme dostali predom tip. V danom rocnom obdobi to nie je nic jednoduche, teploty sa kvoli teplemu Golfskemu prudu aj napriek geografickej polohe pohybuju nad nulou, skaly su vlhke a chvilami sa topiaci sneh vytvara drobne potociky, ktore sprevadzaju az na vrchol a robia cestu docela zaujimavou..





Pohlad z vrchu ale stoji za to, chvilkovy nadhlad, spokojnost..





Po fyzickom vykone zasluzena vecera v nasej pojazdnej kuchyni. Ulohy dokonale rozdelene, cas pripravy sa kazdym dnom zlepsoval (;









Kedze predpovede pocasia avizovali prichadzajuci dlhsie trvajuci front so zrazkami, boli sme nuteni ustupit viac do vnutrozemia. Couchsurfing v meste Harstad a Narvik padli vhod. Sprcha a pohodlne spanie po niekolkych stravenych, outdoorovych dnoch boli k nezaplateniu. Po par relaxacnych dnoch, sledovani pocasia, predpovedi slnecnej aktivity sa rodi plan prekrocit hranice a ist do Svedska, kde je avizovane relativne jasne pocasie, co je jeden zo zakladnych predpokladov dalsieho uspechu.





Cesta z Hardstadu do Narviku a nasledne smerom na svedsku Kirunu ponukla tiez velmi zaujimave momenty. Zimna krajina, plna kludu a ticha mestskeho cloveka privedie na uplne ine myslienky.





Bliziaca sa noc vyzivala k najdeniu strategickeho miesta s vyhladom a dokonale skryteho mimo mesta a jeho svetelneho smogu. Zamrznute jazero blizko Kiruny bolo dokonalou volbou. Rozlozene stativy, zohrievanie baterii z fotaku a varenie tepleho caju..
Cakanie potvrdilo niekolko dnove avizovane predpovede. Erupcie na slnku vyslali smerom k Zemi to, na co sme cakali a co sme my pozorovali zo spodu ako explozie plynov pri naraze na zemsku atmosferu.









V zavislosti od zlozenia dopadajucich plynov vznikaju rozne zafarbenia, najcastejsie ide o dusik, ktory sa farbi na zeleno.





Tancujuce paprsky svetla su skutocne mysticke, doprial by som ten zazitok kazdemu. Osobne som nezazil ziaden krajsi prirodny ukaz. Je to vesmir na Zemi..





Celkovo sme presli autom viac ako 2600km. Okrem zapadnutia v snehu a nasledneho vytahovania cestarmi, ktore stalo 1500 NOK co je 216 euro prebehlo vsetko hladko. V lietadle spet som si prezeral vzniknute fotky, bilancoval a bol spokojny.

Splnil sa mi seversky sen*