Dominancia - mýtusy okolo nej

Zaujímalo Vás niekedy, či je Váš pes dominantný? Pravdepodobne áno, dôvodom je najskôr to, že posledných 50 rokov je každé problémové správanie sa psa (značkovanie v byte, prechádzanie cez dvere skôr ako prejde jeho pán) považované za "dominanciu".
Vrčí Váš pes na návštevy? "Je dominantný" , poradí Vám priateľ, no nemyslí to zle.
Nepríde na každé zavolanie? Hovorí tým, že on je tu pánom, podľa populárnych knižiek o psoch.
Ťahá na vodítku alebo vyskakuje, keď Vás víta? Prejavuje tým "alfa" postavenie. Spí radšej na gauči ako na zemi? Dávajte si na neho pozor!
Medzi, snáď najmenej pravdepodobné správanie pripisované dominancii patrí koprofágia (požieranie výkalov) a aportovanie.
Ako k tomu došlo, že sa dominancia stala najoblúbenejšou nálepkou, ktorou ľudia z kynologických kruhov bezmyšlienkovite označujú psy (Buitrago, 2004)?
Väčšina ľudí, ktorí tvrdia, že majú problém s dominanciou psa, obvykle má namysli jednu z týchto dvoch vecí:
majú problém s poslušnosťou
pes hryzie alebo na pana vrčí
Pes môže byť v oboch prípadoch dominantnejší, než jeho majiteľ. Ale tiež môže byť ten najposlednejší v rebríčku akejkoľvek organickej hmoty celej planéty, aj napriek tomu namá žiadnu motiváciu k tomu, aby počúval povely a plnil ich a/alebo hryzie ľudí. Môžete mať toho najdominantnejšieho psa, ktorý bude svetovou špičkou v poslušnosti a nikdy nepohryzie ani nebude chcieť nikoho pohrýzť.
Pes může být v obou případech dominantnější, než jeho majitel. Ale také může být ten nejposlednější v žebříčku veškeré organické hmoty celé planety, přesto nemá žádnou motivaci k tomu, aby poslouchal povely a/nebo kouše lidi. Můžete mít toho nejdominantnějšího psa, který bude světovou špičkou v Obedience (pozn. překl. poslušnosti) a nikdy nepokouše ani nebude chtít nikoho pokousat (Donaldson, 1996).
Pôvodný alfa/dominančný model vznikol na základe krátkodobých štúdií vlčích svoriek v 40. rokoch 20. storočia. Boli to prvé štúdie tohto druhu. Zo začiatku sa zdali byť dobré, ale pozdejší výskum podstatne vyvrátil vetšinu zistení. Výskum mal tri hlavné trhliny:
aj napriek tomu, že študie boli krátkodobé, sústredili sa vedci na najzretelnejšiu zjavnú činnosť v živote vlka, a síce lov. Výskum bol teda nereprezentatívny - vyvodzoval závery o "vlčom správaní" na základe asi 1% doby života vlka.
výskum sledoval to, čo je dnes známe pod pojmom "ritualizované prejavy" a chybne ich vysvetľoval. Bohužial práve tým vznikol dominančný model a aj napriek tomu, že tieto tvrdenia boli spoľahlivo vyvrátené, stále má tento mýtus medzi kynologickou verejnosťou úspech. Napríklad otáčanie psa na chrbát. Výskumníci zaznamenali toto správanie a vyvodili z neho záver, že vyššie postavený vlk násilím prevrátil podriadeného vlka na chrbát, aby tým vyjadril svoju nadriadenosť.Tak to ale nie je. V skutočnosti ide o zmierovací rituál vyvolaný podriadeným vlkom. Podriadený vlk ponúkne svoju mordu a potom, ako ho vyššie postavený vlk zovrie do svojej tlamy, sa podriadený vlk dobrovolne otočí na chrbát a ukáže brucho. Nikto ho nenúti, všetko sa odohráva dobrovoľne. Vlk by prevrátil na chrbát iného vlka proti jeho vôli len vtedy, keby ho chcel zabiť. Dokážete si predstaviť, čo takéto násilné prevrátenie na chrbát robí s psychikou našich psov?
nakoniec vyvodili vedci na základe svojich výsledkov skúmania nadnesené závery, ktoré aplikovali najprv z vlkov na psy a vztahy medzi psami, neskôr na vzťah pes - človek. Bohužial sa tieto nezmyselné názory stále vyskytujú (Alexander, 2001).
Koncept dominancie sa stal veľmi obľúbeným a ked sa dostal medzi kynologickú verejnosť, zabýval sa v podmedomí ľudí silou mytológie. Skoro sa stalo obecným poznatkom, že domáce psy sú prirodzene dominantné alebo sa stanú dominantnými, keď im ľudia budú tolerovať určité správanie. Tvrdí sa, že tieto psy budú neustále skúšať prechytráčiť svojho majiteľa a testovať ho, pokiaľ im nebude energicky ukázané, že človek je pánom.
Takzvané dominačné cvičenie bolo - a dodnes v niektorých kruhoch je - preventívne doporučované, aby pes neprevzal vedenie domácnosti. Medzi tieto cviky patrí:
nekŕmiť psa skôr ako sa naje celá rodina
zabrániť tomu, aby pes chodil cez dvere ako prvý
zákaz preťahovacích hier
zákaz spať na sedacích súpravách alebo v posteli
V skutočnosti neexistujú žiadne dôkazy o tom, že tieto postupy predchádzajú dominantnej agresivite alebo akémukoľvek inému problémovému správaniu sa. Okrem týchto cvikov, mnoho autorov a výcvikárov nútia majiteľa držať psa v submisívnych pozíciách, niekedy tak drsne, že sa u psa vytvorí strachová reakcia. Dnes niektorí z nich pomenovali tieto cviky ukľudňovacími a doporučujú ich použivať u šteniat. Napríklad otočiť šteňa na chrbát a držať ho tam tak dlho, kým sa neukľudní a neprestane sa brániť.
Tým, že donútite psa prijať submisívny postoj a odmeníte ho za to, že ho toleruje, načíte ho podrobiť sa Vášmu vedúcemu postaveniu. Uvedomte si ale použitie sili, vďaka ktorej dosiahnete vodcovské postavenie. V psej svorke sa ale vodcovské postavenie pomocou hrubej fyzickej dominancie nedosiahne. Veľa psov s normálnou priateľskou povahou sa bude držaniu v tejto polohe na chrbte prirodzene brániť, dokonca prejavia aj obrannú agresivitu (Buitrago, 2004).
Požívanie pojmov, ako je dominancia, pre vysvetlenie toho, že pes nechce prísť na privolanie, keď to nebol riadne naučený a požadované správanie nebolo upevnené v prostredí s rušivými prvkami, je zbytočne zavádzajúce a nevhodné. Môžete psa prevracať na chrbát, koľko chcete, aj tak nepríde, pokiaľ ho to nik nenaučil a povel nebol dostatočne upevnený. Môžete ho prevracať na chrbát a držať ho tak celú noc (a chodiť cez dvere ako prví), aj tak Vás pohryzie, keď vytvoríte také podmienky, ktoré prekročia jeho prahovú hodnotu pre pohryzenie (Donaldson, 1996).
Nálepkou "dominancie" je často ospravedlňované trestanie psov, zvlášt tých, ktorí sae bránia výcvikovým metódam založeným na hrubej sile (Buitrago, 2004).
Jean Donaldson (1996) uvádza, že použitie mechanických (averzných) výcvikových metód je často ospravedlňované svorkovou hierarchiou. Od tej doby, čo bola objavená lineárna hierarchia vo svorke vlkov, ľudia bláznivo usilovali o vysvetlenie si každého mysliteľného psieho správania a vzájomného pôsobenia človeka a psa pomocou termínu “dominancia”. Psy sa nevedia správať, alebo sú neposlušní, pretože im nikto neukázal, kto je tu pánom. Musíte byť "alfa" vo svojej svorke. Nehľadiac na to, že to vedie k ďalšiemu ospravedlneniu výcvikových metód smerujúcich k trestaniu - pes nemyslí pravdepodobne na nič iné ako na to, ako sa vyšplhať na najvyššie hodnostné postavenie vo svorke, takže by sme ho mali udržať v podriadenosti pomocou násilia - dominancia poskytuje univerzálne vysvetlenie pre psie správanie. Majiteľom toot jednoduché vysvetlneie stačí a ostatné témy, ako je teória učenia, považujú za zbytočné. Názory, že pes tým, že sa ženie prvý cez dvere alebo ťahá na vodítku, prejavuje dominaciu, sú príliš stupídne, aby sme sa nimi zaoberali. Niektorí chudáci to majú v hlave tak prevrátené, že považujú submisívne prejavy, ako je vyskakovanie alebo podávanie labky za dominantné správanie a tak pristupujú k averzným výcvikovým metódam. Celý problém okolo dominancie vyplýva z vyvodzovania záverov namiesto hľadania zjavných príčin. Obhrýzajú nábytok, pretože na čo iné nábytok asi je? Nepočávajú, pretože vôbec netušia, čo povely znamenajú alebo sú zle motivovaní k tomu, aby vyhoveli, alebo ich práve v danú chvíľu zaujalo niečo iné, napríklad utekajúca veverička. Vôbec pri tom nemajú na mysli poradie vo svorke.
Nepochopenie vzťahov medzi postavením vo svorke, dominanciou a agresivitou smeruje k zhoršeniu problémov so psími bitkármi. Psi, ktoré sa bijú, sú najčastejšie dôsledkom zlej socializácie a združovania sociálne nepripravených dospelých psov. Aj keby neskúsený, stredne postavený psovod psa vytrhával na sťahováku, vešal, prevracal na chrbát a/alebo psa zbil do podriadenia, čo dobré je na tom, že tým síce vyhrá bitku, ale prehrá vojnu? akú výhodu prináša premena "dominantného" psa na bojazlivého? Obaja sú nevhodní ako spoločníci alebo pracovné psi. Okrem toho väčšina majiteľov psov nemá fyzické ani psychické predpoklady k fyzickým korekciám. Prečo teda radiť začínajúcim psíčkarom zápasiť so psom, keď sú odsúdení k prehre? Prečo by sme vlastne museli zaobchádzať so psom hrubo, keď je možné rovnaký výsledok dosiahnuť používaním mozgu namiesto svalov (Dunbar, 1989)?
Najčastejšie prejavy správania sa, spojené s "dominanciou":
hryzenie/agresivita (hlavne voči členom rodiny)
ťahanie na vodítku
vyvenčenie sa doma (hlavne keď k takýmto nehodám dochádza na posteli, alebo na topánky)
ohrýzanie cenných vecí
vyskakovanie pri vítaní, podávanie labky
pes neprichádza na zavolanie
motanie sa okolo stola (ked majiteľ s rodinou jedia)
prechádzanie cez dvere ako prvý
spanie na nepovolenom mieste (gauč, posteľ, a iné..)
krádeže jedla/prádla
Najobľúbenejším mýtusom Jean Donaldsonovej je prechádzanie dverami ako prvý. Ktorá duševne vyšinutá osoba prišla na to, že pes rozumie, a k tomu ešte aj prejavuje dominanciu tým, že predbehne majiteľa pri dverách. Keď pes vychádza z domu, snaží sa skrátiť si vzdialenosť medzi sebou a čímkoľvek vonku čonajrýchlejšie, pretože je rozčúlený, pretože je to pes, pretože namá dôvod prečo to nerobiť. Zakaždým, keď sa pýtate Prečo? pes niečo robí, nesnažte sa vysvetliť problém pomocou teórie svorky a uvedomte si, že pes niečo robí:
pretože jeho správanie je posilnené niečím, čo ho zaujalo
pretože pes nemá dôvod prečo to robiť inak
Celá myšlienka dominancie je tak nafúknutá že existujú celé výcvikové školy založené na predpoklade, že keď dokážete prejaviť nad svojím psom priemeranú dominanciu, všetko ostatné sa spraví samé. Tento názor je nebezpečný. Neznamená len, že sa bude so psami zaobchádzať hrubo, pravdepodobne sa obnova problémy s privolaním alebo hryzením, ale tiež správne prevádzané podmieňovanie v rôznorodom prostredí príde nazmar, výsledkom toho je, že pes je stále necvičený, čo nás opeť utvrdí v tom, že mu musíme dať najavo, kto je pánom.
Nič z toho čo tu bolo povedané naznamená, že by si psi netvorili sociálnu heirarchiu. Tvorí. Psi tiež veľmi dobre vidia v noci, ale nikto nenavrhuje operáciu sietnice, ktorá by vyriešila problém s pošlusnoťou alebo hryzením. Nie je práve najvhodnejšie pomocou svorkovej teórie vysvetľovať alebo liečiť neposlušnosť, nevhodné správanie alebo hryzavosť. Ľudia, ktorí cvičia pomocou averzných metód a riadia sa domančným modelom, by dosiahli lepšie výsledky a menej by poškodzovali psa, pokiaľ by používale testy na základe dôkladného preštudovania a porozumenia teórie učenia, alebo, ešte lepšie, keby sa vyhýbali trestom úplne a použili iné metódy učenia. Koncept dominancie jednoducho nie je nutný.(Donaldson, 1996).
Ako to teda je?
Pravda je, že psi nie sú vlci. Keď uvážite počet uplynulých generácií, výroky typu: "Chcem sa naučiť, ako zaobchádzať so svojím psom, budem sa teda učiť od vlkov!" dávajú rovnaký zmysel ako keby ste povedali: "Chcem zlepšiť svoje rodičovské schopnosti - musím zistiť, ako to robia šimpanzi!" (Alexander, 2001).
Vlci sú najbižšími príbuznými psov - rovnako ako sú šimpanzi najbližší príbuzní ľudí - ale psi sa stali samostatným druhom pravdepodobne už pred 135 000 rokmi. Napriek tomu, že si zachovali niektoré charakteristiky vlkov a iných psovitých šeliem, tisíc rokov domestifikácie a selektívneho šľachtenia ich hlboko zmenili (Buitrago, 2004).
Podľa Dr. Myrny Milani, veterinárky a odborníčky na chov zvierat, sú zvieratá, ktoré v divokej prírode panujú vo svorke hrubou silou, eliminovanou z genofondu populácie, pretože sila vyžaduje veľa energie a vystavuje zvieratá vysokému riziku smrti, zranenia alebo tomu, že budú ulovené predátorom.
Dr. Frank Beach uskutočnil 30 ročný výskum na psoch na univerzitách Yale a Berkeley. 19 rokov bolo venovaných výskumu sociálneho správania psej svorky. Nie vlčej, ale psej svorky!
Niektoré jeho zistenia:
psi - samci majú pevnú hierarchiu
suky majú tiež hierarchiu, ale tá je oveľa variabilnejšia
keď zmiešate dohromady jednotlivé pohlavia, zamieša to aj pravidlá.
Vo vnútri skupiny ako celku, hodnostné poradie psov samcov zostáva rovnaké a poradie súk zostáva obvykle rovnaké, ale vzťahy medzi psami a sukami sa často menia každým dňom (Dunbar, 1989).
malé šteňatá majú niečo ako šteňaciu licenciu. Tá im v podstate dovoľuje robiť čokoľvek. Suky sú k šteňacej licencii tolerantnejšie ako psi.
šteňacia licencia zaniká vo veku okolo 4 mesiacov. V túto dobu staršie, stredne postavené psi urobia šteňaťu v pravom slova zmysle zo života peklo, pokiaľ šteňa neponúka všetky príslušné zmierovacie prvky a nezaujme najnižšie miesto v sociálnej hierarchii. Najvyššie postavení jedinci celú vec úplne ignorujú.
neexistuje fyzická dominancia. Všetko je dosiahnuté pomocou psychologického týrania. Všetko je ritualizované.
úplne najmenšia menšina psov získala svoje "alfa" postavenie pomocou násilia. Tí, ktorí to tak dokázali, boli rýchlo zosadení. Nikto nemá rád diktátorov.
Väčšina alfa psov vládne benevolentne. Sú si istý svojou pozíciou. Neznižujú sa k tomu, aby sa bili a dokazovali tým svoju pozíciu. Ak by to robili, znožovali by svoje postavenie, lebo:
bijú sa stredne postavené zvieratá. Nie sú si isté svojou pozícou a chcú sa povýšiť nad ostatné stredne postavené zvieratá.
nízko postavené zvieratá vyhľadávajú konflikty. Vedia, že by prehrali. Poznajú svoje postavenie a prijímajú ho.
alfa vždy neznamená fyzicky dominantý. Znamená to "mať zdroje pod kontrolou". Množstvo alfa psov býva malého vzrastu ale sú fyzicky slabí, aby mohli dominovať. Vyslúžili si ale právo kontrolovať cenené zdroje. Každý jednotlivý pes si sám určí, ktoré zdroje sú pre neho dôležité. Takže alfa pes sa môže vzdať najlepšieho miesta na spanie, pretože ho jednoducho nezaujíma (Alexander, 2001).
Čo z toho teda pre vzťah pes - človek vyplýva?
používanie fyzickej sily akéhokoľvek druhu Vašu pozíciu znižuje. Len STREDNE postavení jedinci sa bijú.
aby ste boli "alfa", musíte mať pod kontrolou zdroje. Tým sa nemyslia nezmysli ako zakazovať psom v posteli alebo prechádzať dverami ako prvý. Zdroje musia byť závislé na určitom správaní. Pes chce žrať. Dobre - vyžadujte, aby si najprv sadol. Chce ísť von? Nech si najprv sadne. Chce zdraviť ľudí? Najprv sadnúť!!! Chce sa hrať? Sadnúť!!!... alebo čokoľvek iné. Pokiaľ ste dostatočne aktívny pri riadení toho, čo pes chce, potom ste podľa definície "alfa" VY!
cvičte svojho psa. Výcvik je ľudsko-psí ekvivalent zrušenia fáze "štenacej licencie" vo vývoji psa. Deti, ženy, starí ľudia, postihnutí - títo všetci dokážu vycvičiť psa. Ale len málo ľudí dokáže fyzicky dominovať.
odmeňujte nesmelé správanie skôr než sebapresadzujúce. Máte dvoch psov. Pokiaľ jeden sa pchá pred druhého, venujte pozornosť druhému, dajte mu odmenu ako prvému alebo čokoľvek, čo prvý pes chcel. Prvý, kto sa posadí dostáva odmenu. Ťahanie na vodítku nikam nevedie, dvere sa neotvoria, pokiaľ sa psi neposadia a pokiaľ nedovolíte, aby išli von. Ak budete odmeňovať psa, ktorý sa presadzuje, presadí sa.
Vašou úlohou je byť vodcom, nie pánom alebo diktátorom. Vedúce postavenie je veľká zodpovednosť. Vašou úlohou je postarať sa o akékoľvek potreby Vášho psa...jedlo, vodu, veterinárnu starostlivosť, sociálne potreby, bezpečnosť, atď. Ak nedokážete nejakú potrebu psa uspokojiť, pes sa ju pokúsi uspokojiť sám (Alexander, 2001).
Spôsob, ako získať kontrolu nad svojím neposlušným psom, je vytvoriť z neho príjemného spoločníka pomocou výcviku. Pozitívne výcvikové metódy otvárajú svet komunikácie medzi dvomi druhmi, ktoré namajú spoločný jazyk.
Zapamätajte si dve základné pravidlá učenia:
všetky zvieratá - aj malé deti, sa učia pomocou okamžitých - nie opozdených - následkov svojho správania
správanie, ktoré je posilené odmenou, sa objavuje častejšie.
Cenené zdroje, ako sú jedlo, hračky, hra, prechádzky a hladkanie, neposkytujte svojmu psovi zadarmo. Používajte to ako odmenu za dobré správanie, keď si pes najprv sadne alebo ľahne na povel.
Naučte ho ovládať techniku poskytovania zdrojov za žiadané správanie a odobranie zdrojov za nevhodné správanie. Je to ako učiť batoľa pekne poprosiť, aby dostalo keksík, keď ale zakričí "daj to sem!", nedostane nič. V krátkosti, odmeňujte úctivé, zdvorilé správanie a ignorujte správanie, ktoré obťažuje.
Naučte sa doviesť svojho psa k úspechu a predchádzať chybám.
Hryzie Váš pes topánky? Tak ich nenechávajte ležať voľne po dome. Namiesto toho dajte psovi žuvaciu kosť alebo hračky naplnené niečím dobrým.
Vyvenčil sa Vám doma? Tak ho nenechávajte behať volne po dome bez dozoru a pravidelne ho berte von a odmeňte ho za venčenie na správnom mieste.
Hrabe Váš pes na záhrade? Tak mu urobte miesto, ked si bude môcť hrabať. Zahrabte mu na vhodné miesto pár žuvacích kostí a keď si na to miesto zvykne, ľahko prerušíte jeho omyly a pošlete ho hrabať na jeho miesto (Buitrago, 2004).
Lepši než psa tyranizovať a dostať ho tým do podriadenej pozície, je omnoho jednoduchšie presvedčiť ho o tom, aby bol členom týmu. Len tak si môže užívať život s Vami, namiesto toho aby s Vami bojoval (Dunbar, 1989).
zdroje:
www.clickersolutions.com/articles/2001/dominance.htm
www.clickersolutions.com/articles/2004/Debunking.pdf
www.clickersolutions.com/articles/2001/hierarchies.htm
www.clickersolutions.com/articles/2001/macho.htm DONALDSON, Jean. The Culture Clash. Berkeley : James & Kenneth Publishers, 1996. 223 s. ISBN 1-888047-05-4.