Deštrukčné správanie

Po náročnom pracovnom dni vchádzate do bytu a realita v obývačke vyzerá asi takto: veľká gaučová epeda sa zmenila na 2 milióny malých molitankov… obrovský kvetináč pôvodne plný mokrej hliny je na zemi už takmer prázdny…ráno poliate papradie obdivované každou návštevou visí prilepené zo stropu, stien a závesov (čosi sa uchovalo i na zemi)…sklenený stolík je už iba konštrukciou…záclony plnia úlohu malých z hlinatelých koberčekov…A váš od ucha k uchu vysmiaty mladý pes vám od radosti opečiatkuje kabát na hnedo! Rada: Pokúste sa ani jeho, ani seba v tom momente nezabiť! Odložte tašky vysoko. Vyjdite na balkón. Predýchavajte. Počítajte aspoň do 640. Potom začnite upratovať. A nech vám je aspoň malou útechou poznanie, že tisíce majiteľov psov (každý v inej miere) toto už zažilo.
Prevencia
Na poslednom zasadnutí rodinnej rady ste sa definitívne rozhodli pre šteniatko. Je skutočne dôležité, aby s kúpou šteniatka súhlasili všetci obyvatelia bytu. V opačnom prípade sa to môže v budúcnosti vypomstiť formou konfliktov v rodine a najviac na to doplatí pes. Ešte skôr, než zvieratko príde, snažte sa zbaviť ilúzie, aké nádherné obdobie s ním prežijete. V skutočnosti vás čaká rok trápenia ( ale milého ) a závisí od vás, ako ho zvládnete. Na príchod psíka sa pripravte. Uvedomte si, že je to terminátor – a čo neodložíte, to zničí. Urobte v byte určité opatrenia! Vyhnete sa tým zbytočnému rozčuľovaniu kvôli spôsobeným škodám (každé šteňa sa správa ináč. Niektoré bude likvidovať i nezlikvidovateľné, iné vám za celý život rozžuje jedinú ponožku). Môžete síce povedať „Tak to teda nie, nič sa tu meniť nebude!“, potom sa však nečudujte. Pravdepodobne ešte nie ste na psa pripravení.
Niektoré opatrenia:
skrátiť záclony a závesy alebo ich vyložiť na radiátor
izbové rastliny a predmety uložené v dosahu psa (aj keď sa postaví na zadné, alebo vyskočí) vyložiť do vyšších „sfér“
zasunúť elektrické káble hlboko pod koberec - okraje koberca oblepiť pevnou páskou (to aby ste sa nedivili, aké dlhé špagáty sa z neho dajú párať)
zadovážiť nepreklopiteľné misky na vodu a krmivo
premyslieť si, do ktorých miestností bude mať váš pes počas vašej neprítomnosti prístup a rozumne ich upraviť
pripraviť psíkovi jeho ležovisko na mieste, kde nebude nikomu zavadzať, a odkiaľ bude mať dobrý výhľad na dianie v rodine
zakúpiť vhodné hračky - poraďte sa v drobnochovateľských predajniach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou šteňacieho života (žužlanie, cmuľkanie, žuvanie, preťahovanie, …). Vyhýbať sa malým predmetom ( hrozí prehltnutie, dusenie) alebo hračkám, ktoré sa dajú ľahko rozhrýzť na malé kúsky.
Domov prinesené šteniatko spí, „špiní“, prijíma potravu, hrá sa a zase spí. V čase výmeny mliečnych zubov (4 – 7 mesiac) dochádza k najväčším kalamitám. S výchovou je však potrebné začať už od prvého dňa jeho príchodu. Na vaše spoločné hry (človek - pes) je najvhodnejšie využívať čas po prebudení a „vyvenčení“, pred kŕmením. Majte vždy vo vreckách nejaké voňavé maškrty (nech mi teraz prepáčia všetci slovenčinári, ale je to milé slovo. Že?). Hádžte mu jeho hračky, preťahujte sa s ním o ne (nevytrhávajte mu ich, nechajte ho vyhrávať). Dunčík sa časom naučí, že tieto hračky sú jeho. Ak skočí po papuči a zatrepe ňou, neleňošte, prikročte k nemu a adekvátnym tlakom palca a ukazováka na pysky papule mu ju otvorte s povelom „Fuj!“ (Nie je až tak podstatné, či použijete tento povel alebo iný, napr.: „Nesmieš! Pusť!“, „Necháš!“ apod. Dôležité je, aby bol použitý káravou až ostrou úsečnou intonáciou (nie však krikom) a pri každej nežiadúcej činnosti). Keď papuču pustí, vezmite ju, pochváľte ho milým dohováracím tónom „Tak si dobrý!“ a odmeňte ho pamlskom. Ak vidíte, že mu po rozume chodia čertovinky, pripravte sa a prázdnou otvorenou dlaňou súčasne s povelom „Nesmieš!“ mu jednoducho zabráňte (napr.: odtlačením) po papuči znovu vyštartovať. Papuču položte na svoje miesto a Dunčíka nenápadne pozorujte. Ak má o chvíľu ten nešťastný predmet znova v papuli, nerobte si z toho hlavu. Na vás je krátky! Lebo vy tiež bleskovo vyštartujete, zopakujete povel so súčasným adekvátnym capnutím po „zadku“. Bude tak prekvapený, že predmet jednoducho pustí. V tom okamihu sa zmeníte z trestajúceho perúna na voňavú kvetinku, cúvnete, milo Dunčíka oslovíte menom, ponúknete mu voňavú maškrtu a zavoláte „Ku mne!“. Po pribehnutí ho odmeníte, pochválite.
Je veľmi dôležité, aby ste naučili Dunčíka prerušiť nežiadúcu činnosť okamžite, ale tak, aby to nenarušilo váš vzťah. Naopak! Ak budete dôslední, váš pes sa po niekoľkých opakovaniach naučí, že je super všetko nechať tak (lebo bude na zadok) a pribehnúť k vám (lebo bude mňam-mňam). S pribúdajúcimi mesiacmi a rokmi ho už nemusíte odmieňať maškrtou vždy keď príde, čoraz častejšie stačí iba pohladkanie, pochvala. ( Môj 48-kilogramový NO mal odmalička fanatický zálusk na použité papierové vreckovky. Ak sa mu to v hlave pomotá, ešte i teraz ako 3-ročný urobí na vychádzke za mojim chrbtom pokus nejakej sa zmocniť. Ale reč jeho tela je taká previnilá, že je hneď odhalený. Potom stačí pokrútiť hlavou „Ale no!“ aby vreckovka vystrelila polmetrovým oblúkom von a vytešený Džipko zasa ku mne. ) Ak budete len trestať a po skončení nežiadúcej činnosti ďalej kričať a hundrať, dožijete sa nemilého prekvapenia. Dunčík od vás so strachom bude utekať a je veľmi pravdepodobné, že aj s korisťou.
Najčastejšie vety, po ktorých zlyháva výchova.
Ľahkovážna
„Nechaj ho, veď je to ešte len šteňa!“ vyslovená počas Dunčíkovho cmuľkania staršej ponožky. Ako mu však vysvetlíte, že do 5 mesiacov mohol žuť, čo ho napadlo, avšak dostal strašnú „nakladačku“, keď paničke zlyhali nervy pri pohľade na spolovice skonzumovaný opätok na lodičke za 3 000 Sk? Nevysvetlíte mu to nijak. Ani komisár Rex by to totiž nepochopil. Len sa v ňom niečo zlomí a naruší dôveru. Preto pamätajte na múdrosť našich starých otcov „Ohýbaj ma mamko, kým som ti ja Janko !“ a nedovoľte mu robiť veci, ktoré neskôr budete zakazovať.
Vrieskaná
Predstavte si, že vás v Japonsku zamestnali v reštaurácii, ale po japonsky neviete ani „ň“. Šéf vám niečo hovorí, vy mu nerozumiete. On zvyšuje hlas, vy stále nič. Už vrieska, až je celý červený, vy ste na hranici zosypania sa. Nechápete, nerozumiete…A on vrieska dookola stále to isté. Čo to prepánajána chce?!? Tesne predtým než mu ruka vyletí a vy umriete strachom, pristúpi k vám iný Japonček, chytí vás za rukáv a zopakuje vetu, ktorú vyvreskoval šéf. Chytí panvicu, osmaží na nej vajíčko a vyklopí ho na tanier. Pozrie na vás, usmeje sa, panvicu vám dá do ruky a zopakuje vetu. Čo urobíte? Osmažíte vajíčko a vyklopíte ho na tanier. Takže: Pri nácviku akéhokoľvek cviku platí zásada - 1 sekundu po ústnom alebo posunkovom povele nasleduje mechanické upravenie Dunčíka (napr.: rukami, ťahom vôdzky) do žiadanej polohy alebo pohybu. A pokojne to opakujte znovu a zas, znovu a zas, znovu a zas…
Zaváňajúca nedôslednosťou
„No tak dobre!“ vyslovíte, keď je Dunčík je už 5-ty krát vo vašom kresle. Skúste dodržať zásadu: Ak je niečo zakázané, tak raz a navždy. V opačnom prípade vám nebude rozumieť a vaše zákazy budú stáť za fajku dymu.
Netrpezlivá
„Už som ti to toľkokrát povedal! Čo si zo mňa strieľaš?“ alebo „Už by si mal vedieť, že to nemáš robiť!“ No, ruku na srdce! Trúfate si naučiť sa po japonsky za pol roka? Ak sa budete dôsledne, pravidelne a s podporou silnej motivácie učiť niekoľko rokov, tak sa toho na vás nalepí celkom slušne. Takže ! Každý, kto po svojom Dunčíkovi chce, aby zvládal určité veci „ už aj a takoj “ bez pravidelnej, dôslednej výchovy a kladnej motivácie, stavia ho tým na úroveň génia. Vysoko nad priemerné ľudské pokolenie, nad seba samého… Keďže však veci sa majú trošku inak, zžite sa s úlohou trpezlivých a múdrych učiteľov. Verte, oplatí sa.
Urážajúca
„Už zase to nevieš!“, „Čo si? Zabudol?“ Aj naši profesori nám toto hovorili. Už je to raz tak! Živý tvor sa učí i zabúda. Koľko si vy pamätáte z ruštiny a fyziky? Že už ste sa tomu dlho nevenovali? No veď práve. Dunčík síce fyziku nezabudne (veď ju ani neštudoval), avšak v jeho pamäti vyhasínajú rôzne návyky a cviky, ak sa im prestanete na určitú dobu venovať. Nenadarmo sa hovorí „Opakovanie – matka múdrosti“. Ak sa opakovaniu cvikov budete venovať každý deň 10 min, vyhnete sa zbytočným sklamaniam.
Opakovaná
„Ľahni! Ľahni! No ľahni! Veď už lahni! Ľahneš?!“ alebo „Fuj! Fúj!! Fúúj!!! Fúúúúúúúúúj!!!!!!!!!…som ti povedal.“ Spomínate na japonského šéfa? I on v jednom kuse opakoval a vy ste to vajíčko neusmažili! Jeden povel s následným mechanickým uvedením do danej polohy je základným pravidlom pre všetkých, ktorí chcú s láskou svojho Dunčíka niečo poriadne naučiť.
Výhražná
„Ešte raz to urobíš, takú ti struhnem!“ Nevyhrážajte sa! Konajte! Ak chcete zabrániť nežiadúcej činnosti, buďte dôsledný. Pomôžte Dunčíkovi a urobte mu v hlave jasno. Keď raz niečo nesmie, tak mu to netolerujte. I Dunčík je len psovitá šelma, ktorá rozumie jasnej psej reči: „ Toto nesmiem, lebo vždy bude nasledovať trest, ktorý ma zastaví, tak to teda ani robiť nebudem. Toto môžem, lebo príde veľká pochvala, tak ja to robiť budem rád. “
Čo však, ak ste si napr. osvojili zvieratko z útulku, ktorého sa pôvodní „zodpovední“ majitelia zbavili pravdepodobne preto, lebo im už schrumstlo polovicu nábytku? Alebo je to jednoducho váš Dunčík, u ktorého sa nevinná šteňacia hra premenila na patologické, deštrukčné správanie?

Tu je každá rada dobrá, ak človek nechce vyjsť na psí tridsiatok. Niektorým majiteľom zlyhajú nervy, psa vyhodia, utratia, dajú do útulku alebo v najlepšom prípade darujú. Obdarovanému však len tak mimochodom „zabudnú“ spomenúť, že Dunčík je prevtelený červotoč. A tak je pravdepodobnosť toho, že zvieratko poputuje o nejaký čas do ďalších rúk, vysoká. Tí, ktorí to nezažili na vlastnej koži, možno len krútia hlavou a konštatujú: „Veď to nemôže byť až taký problém, môj pes to nerobí.“ Avšak nešťastníci, ktorí párkrát videli zblízka ako vyzerá „krajina po vyčíňaní tornáda „Dunčík“, pomoc skutočne potrebujú. A ja si vysoko vážim tých, ktorí napriek všetkým trampotám vydržia a psíka namiesto zbavenia sa - vychovajú.
Zásady
Viete, že ak opustíte byt, o niekoľko hodín vňom nájdete zničené veci. Česi poznajú múdru vetu „Dítě, které si hraje, nezlobí.“ Túto vetu je však možné aplikovať na všetky živé tvory.
Psík, ktorý má sklon k deštrukčnému správaniu si tým vlastne - zjednodušene povedané - vybíja nahromadenú energiu, prípadne stres. Ak sa nudí, a tá nuda trvá príliš dlho (k tomu sa pridruží i určitý stupeň temperamentu), nie je sa prečo čudovať, že hľadá spôsob, ako sa zabaviť.
Aj ľuďom z času načas prospeje dlhodobejšie „ničnerobenie“. Ale ak sa zamyslíte, aj to ničnerobenie je vlastne zas len vykonávanie nejakej inej činnosti, ktorú bežne nerobíte. (Ak tvrdo manuálne pracujete, radi si oddýchnete pri dobrej knihe. Ak je vaša práca náročná na psychiku, radi prijmete príležitosť prejsť sa lesom alebo narúbať drevo.) Pes má oproti ľuďom obrovskú výhodu. Ako psovitá šelma prespí (a rád) 16 i viac hodín denne. Avšak je potrebné, aby ten zvyšný čas mohol naplno využiť :
výchovou a výcvikom
komunikovaním, hrami
a hlavne dostatočnou pohybovou aktivitou
Dôslednou výchovou a výcvikom ho zároveň udržujete i v úlohe člena svorky, pričom vy ste pre neho jednoducho „boss“, na ktorého je „pyšný“. Vaša dôslednosť ho naučí chápať čo môže a čo nemôže robiť – nebude v strese, stane sa pokojnejším.
Komunikovaním dosiahnete, že sa naučí vnímať vaše nálady, skôr pochopí, čo od neho chcete. (To, že má na vašich kolenách hlavu a pozerá sa do očí, keď mu niečo rozprávate neznamená, že rozumie vašim slovám. Avšak vníma, ako to hovoríte a to je podstatné.) Pokojným niekoľkominútovým masírovaním veľkých svalových partií ho dokážete krásne upokojiť.

Poskytnutie obľúbenej hračky môže tiež zabrániť, aby v čase vašej neprítomnosti zničil niečo cenné.

Pohybové aktivity vybijú jeho nahromadenú aktivitu, upokojí sa, príjemne sa unaví.
Postup
zabezpečte si vhodné hračky (poraďte sa v predajni drobnochovateľských potrieb) a hrávajte sa s nimi s Rexíkom (hádzanie, preťahovanie,…) Naučí sa, že sú to hračky, ktoré sú na „voľné použitie“. Dajte si záležať a vyhľadajte hračku/y, ktoré bude mať naozaj rád. (Pozor! Nesmú byť štiepivé.) Privstaňte si o pol hodiny skôr. Podľa lokality v ktorej bývate sa prispôsobíte:
ak psíka nemôžete pustiť z vodítka, začnete trénovať rýchlu chôdzu či beh (osožné aj pre vaše srdiečko). V rámci nich sa s Rexíkom môžete hrať na preťahovanie hračky apod.
oprášte bicykel a začnite pozvoľným návykom na stále rýchlejšie tempo a predlžovanie vzdialenosti (Pozor! Skutočne pozvoľne!!!)
vybehnite na blízky briežok alebo iný voľný priestor a pokiaľ je váš Rexík náruživý aportér, využite to: hádžte mu rôzne drievka, loptičky, prípadne aj kamene (v tom prípade by však bolo vhodné nasadiť mu náhubok, aby niektorý kameň neprehltol a neobrusoval si zuby). Skončíte, keď k vám príde príjemne „zmordovaný“ a „vysmiaty“.
nájdite mu psieho kamaráta, s ktorým sa dokáže bláznivo vylietať na voľnom priestranstve.
Tých možností je veľa, sami na ne prídete. Postačuje jedno: Chcieť! Samozrejmosťou však je, že okrem týchto ranných „zaberačiek“, dožičíte Rexíkovi dostatok pohybu i v ďalšej časti dňa. Keď odchádzate zbytu, zabezpečte, aby nič zničiteľné neostalo v jeho dosahu. Naopak, ponechajte mu niektoré jeho obľúbené hračky na obhrýzanie, ktoré využívate pri spoločných hrách (môže to byť i veľký guľatý kĺb). Niektorým psom (škoda, že len niektorým) zabráni v obhryzávaní nábytku i horký špeciálny sprej (je možné ho kúpiť v chovprodukte), prípadne postrek zabraňujúci zvieratám ohrýzať kôru stromov (poraďte sa v špecializovanej predajni záhradkárskych potrieb alebo so svojim veterinárnym lekárom). Pokiaľ váš Dunčík má snahu likvidovať veci i vo vašej prítomnosti, máte trošku uľahčenú prácu. Jednoducho i pri najmenšom náznaku ho okamžite zastavte ostrým „Fuj!“ alebo „Nesmieš!“ (pričom ak je potrebné, svoj príkaz môžete zdôrazniť prudkým capnutím po danom predmete, prípadne ak to ani opakovane nezaberá /bohužiaľ, sú i takí Ťulíkovia/, môžete mu šuchnúť jednu „výchovnú“ po zadku. Dôležité upozornenie: adekvátnu povahe a vzrastu ). Pokiaľ v deštrukčnej činnosti prestane, okamžite ho pochváľte „No vidíš, ty si múdry psík!“, privolajte ho k sebe a odmeňte maškrtou alebo mu ponúknite jeho obľúbenú hračku a pohrajte sa sním. Ak máte možnosť (napr. dovolenka) využite tento čas na nácvik ponechávania osamote. Chce to ale dobrú dávku trpezlivosti a výdrže: Poriadne vybehajte Rexíka, vráťte sa domov, rozlúčte sa sním, upokojte ho napríklad : niekoľko minútovým masírovaním a odíďte z bytu akoby ste išli do práce. Počkajte o poschodie nižšie pár minút a vráťte sa. Pokiaľ sú veci neporušené, zvítajte sa s Rexíkom a pohrajte sa s jeho hračkou. Pokiaľ stihol za ten čas niečo zlikvidovať, upokojte sa a tvárte sa, že nič nevidíte (Trestať ho by bolo zbytočné. Pes najlepšie pochopí trest len ak bol „načapaný priamo pri čine“.) Pohybujte sa po byte ako vždy a zničenú vec nechajte tam, kde je. Ak sa však po čase Rexík rozhodne v diele skazy pokračovať, okamžite ostro zasiahnite. Rutinu potom už poznáte: ako náhle prestane, pochváľte ho a ponúknite mu pohladenie, maškrtu či jeho hračku. Dĺžku trvania času tráveného mimo bytu postupne predlžujte.
Extrémne prípady
Avšak stane sa, že nepomáha nič z uvedeného. Nanešťastie, sú prípady, keď majitelia nechali utratiť zdravé mladé zviera len preto, lebo nedokázali urobiť nápravu. Je však ešte jedna metóda, ako si s daným problémom poradiť. Zabránenie deštrukčného správania tým, že mu ho jednoducho znemožníte:
nasadením náhubku
umiestnením v prepravke (klietke, búde,…)
priviazaním
Niektorí majitelia sa zdráhajú prikročiť k tomuto kroku a radšej budú pri každom návrate domov stresovať seba i psa (čím situáciu iba zhoršujú) , prípadne po strate psychickej kontroly psovi vážne ublížia alebo sa ho zbavia. Ak sa táto metóda s citom a správne prevedie, môže byť Rexíkovi dokonca príjemná.
Nasadenie náhubku
Dôležité je naučiť ho na náhubok postupne a vždy za príjemných okolností: počas vychádzok, prípadne hier. Po návrate domov, náhubok „zabudnete“ zložiť. Dôležité upozornenie: náhubok musí psovi sedieť ako uliaty, nesmie ho tlačiť. Uzatvorte miestnosti, kde je niečo, čo sa môže nárazom rozbiť (napr.: televízor).
Umiestnenie v prepravke
Ktorá však musí byť tak veľká, aby sa v nej mohol pohodlne „vyvaliť“. Môžete ju zakúpiť, prípadne zostrojiť. Vtom prípade je však nutné mať na pamäti jej pevnosť a zabezpečenie, aby nebolo možné obhrýzať ju zvnútra. Na tento domček budeme Rexíka zvykať postupne: Najlepší deň je piatok popoludní. Hladného psa ľahko nalákate na maškrtu hodený dovnútra na kraj prepravky, aby do nej strčil hlavu a maškrtu zožral. Pochváľte ho a vhoďte ďalší, už trošku hlbšie. Keď zožerie aj ten, vhadzujte postupne ďalšie až k zadnej stene prepravky tak, že do nej vojde celý. Pochváľte ho a umožnite mu vyjsť von. Celý postup niekoľkokrát v priebehu dňa zopakujte. Neskôr za ním na chvíľku zatvorte dvierka, ale stále ho chváľte. Postupne dobu zatvorenia predlžujte, pripájajte odchod od prepravky do inej časti bytu. Ak začne hrabať alebo štekať, pokarhajte ho, ale nechoďte k nemu. Avšak hneď keď sa utíši, vráťte sa, pochváľte ho, vypusťte a veselo sa sním zvítajte. V domčeku ponechajte i jeho hračku a upevnenú misku s vodou. Ak budete citlivo postupovať, váš pes bude chodiť do prepravky dokonca i bez vášho povelu, pretože to bude jeho „brlôžtek“, oáza pokoja a mieru. Naučí sa čas vašej neprítomnosti namiesto deštrukčného správania jednoducho prespať a je pravdepodobné (hoci nie isté), že po niekoľkých mesiacoch (možno však rokoch) ho už budete môcť nechať i voľne pusteného.
Dôležité upozornenie: domček musí byť dostatočne priestranný, a bolo by vhodné ak by ste dokázali zabezpečiť niekoho, kto Rexíka počas vašej dlhodobej pracovnej neprítomnosti vyvedie na prechádzku.
Priviazanie
Postup je podobný ako s využitím prepravky, nevyhnutnosťou je naučiť psíka na dlhodobejšie pripútanie postupne.
Psíka upútajte na mieste, kde nie je nič v jeho dosahu, čo by mohol zničiť. Z bezpečnostných dôvodov ho nepriväzujte o radiátor, výborná je skoba namontovaná špeciálne na tento účel. Ako uväzovací materiál je najvhodnejšia retiazka dlhá min. 1,5 metra.
Nezabúdajte! Najlepším liekom na zabránenie deštrukčného správania je dostatok pohybu, pokojné a láskyplné zaobchádzanie, dôsledná výchova a výcvik. Držím palce!
Zásady pri využívaní rôznych metód.
Ľudia, ktorí dlhodobo pracujú s rôznymi psami používajú rôzne metódy výchovy a výcviku. Jeden môže trénovať tak, ďalší ináč. Nie je až tak podstatné, akú metódu si človek zvolí. Dôležité je, aby bola efektívna a nenarušila vzájomný vzťah človeka a psa, ba práve naopak – nádherne ho rozvinula do dôverného priateľstva. Je však nutné uvedomiť si, že čo platí na jedného psa, nemusí na druhého. Ale dve zásady stoja za to zapamätať si ich:
počúvajte a vnímajte rady skúsených výcvikárov alebo ľudí, ktorí sa dokážu popasovať so „psími“ problémami a vyhrávajú boj. Pýtajte sa ich, ako naučili svojho Rexíka ten či onen zaujímavý kúsok. Berte však s rezervou tých, ktorí majú síce plno múdrych rečí ale zato nevychované a nezvládnuté zviera.
Metódu, ktorá vás zaujme svojim kladným výsledkom skúšajte tak dlho, až prinesie prvé výsledky. (Môžete sa k nej totiž po prvom, druhom pokuse postaviť spôsobom: „To nemá zmysel,“ „Na Dunčíka to nezaberá,“ „Už som to skúsil a nič“. Potom sa však nečudujte, že váš 8-ročný bundáš vie stále len o niečo viacej, ako keď bol trojmesačný. Jednoducho – všetko chce svoj čas.)
Ak však po dlhodobejšom zodpovednom prístupe máte z používania danej metódy nepríjemný pocit a narúša sa váš vzťah s Dunčíkom, prestaňte. Poproste o radu skúseného psovoda či výcvikára. Nech vám vysvetlí, kde robíte chybu a prečo, prípadne vám poradí iný spôsob. Čítajte knihy a články o správaní psov a psovitých šeliem. A potom si môžete blahoželať (pretože všetko zlé je na niečo dobré), lebo ste zistili, čomu sa máte v budúcnosti vyvarovať a čo preferovať.